Historia AI seminaru

• AI Seminar 1997 - Letny Semester
• AI Seminar 1997 - Zimny Semester
• AI Seminar 1998 - Letny Semester
• AI Seminar 1998 - Zimny Semester
• AI Seminar 1999 - Letny Semester
• AI Seminar 1999 - Zimny Semester
• AI Seminar 2000 - Letny Semester
• AI Seminar 2000 - Zimny Semester
• AI Seminar 2001 - Letny Semester
• AI Seminar 2001 - Zimny Semester
• AI Seminar 2002 - Letny Semester
• AI Seminar 2002 - Zimny Semester
• AI Seminar 2003 - Letny Semester
• AI Seminar 2003 - Zimny Semester

V utorok 18.2. 1997 o 14.00 v poslucharni XII na MFFUK, matematicky pavilon bude dalsi z pravidelnych seminarov, venovanych umelej inteligencii

Andrej Lucny o knihe McFarland, Bossel : Inteligent Behavior in animals and robots.

abstrakt
Kniha sa zaobera konstrukciou robotov a vysvetlovanim spravania zvierat na zaklade vykonavanie ekonomicky najvyhodnejsich aktivit. Autori preberaju rozne deliberativne sposoby volby aktivit zalozene na prevybere, ohodnoteni a zvoleni z moznych alternativ. Zaujimavy postoj zachovavaju k definicii autonomneho systemu a jeho vztahu k systemov na baze automatov. Skumaju taktiez rozne paralely medzi zivocisnou risou a produkciou robotov, pricom niektore z nich su az prilis vykonstruovane. V knihe nepodavaju ucelenu teoriu a i priklady ktore uvadzaju su skor ukazkou pre zaciatok dalsej prace, privadzaju vsak citatela ku kladeniu si v podstate vsetkych zakladnych otazok ktore by bolo potrebne zodpovedat k realizacii umeleho systemu zalozeneho na autormi uvadzanych principoch.

V svojom referate by som na zaciatok uviedol predstavu autorov o inteligentnom autonomnom robotovi sa budem snazit zaujat k tejto teorii urcite stanovisko na zaklade uvedenia jedneho experimentu z cajkami, ktory je v knihe citovany na dolozenie jedneho predpokladaneho a dost osemetneho principu ktory autori uplatnuju pri volbe akcii, a ak ostane cas, tak by som sa este povenoval autormi uvadzanej paralele medzi evoluciou zivocichov a konstrukciou robotov.

V utorok 25.2.1997. (14.00, poslucharen XII) bude dalsi zo seminarov o umelej inteligencii.

Prednasa doc. Vladimir Cerny

Simulovane zihanie.

abstrakt

V prednaske pojde o uvod do problematiky simulovaneho zihania pre nefyzikov, preto ista cast prednasky bude venovana aj zakladnym postulatom statistickej fyziky. V prednaske budu zdoraznene predovsetkym prakticke a kvalitativne aspekty problematiky, teoreticke otazky konvergencie budu spomenute len okrajovo.

V utorok 4.3. bude v poslucharni XII, matematicky pavilon MFF UK dalsi zo seminarov o umelej inteligencii.

Na progame je prednaska Jozefa Gemelu z MFF UK Praha

Bayesovske ucenie

abstrakt
Pripcipy Baysovskej statistiky, uloha pravdepodobnostneho rozdelenia Beta a Dirichletovho pravdepodobnostneho rozdelenia v Bayesovskom uceni. Bayesovske siete a Bayesovske ucenie Bayesovskych sieti.

V utorok 11.3.1997. o 14.00 v poslucharni XII bude dalsi zo seminarov o umelej inteligencii.

Prednasa Jan Komara.

Semanticka redukcia prvoradovej logiky do vyrokovej logiky.

abstrakt
Tato prednaska je venovana jednemu zakladnemu vysledku v logike prveho radu. Tato veta, ktoru Smullyan [1] nazyva "fundamentalnou vetou teorie kvantifikatorov", spaja kazdu platnu formulu logiky prveho radu s nejakou tautologiou vyrokovej logiky. Dokaz tejto vety nie je viazany na nejaky formalny system logiky; je zalozeny na urcitom vztahu medzi logickym vyplyvanim a vyrokovou logikou. V prednaske si ukazeme jednoduche dosledky tejto vety (ciastocna rozhodnutelnost a nerozhodnutelnost problemu logicke platnosti).

[1] R. M. Smullyan: First-Order Logic. Springer Verlag. 1968. Slovensky preklad: Logika prveho radu. Alfa. 1979.

V utorok 18.3.1997. o 14.00 v poslucharni XII je dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Prednasa Vladimir Tomasovic.

Prehlad o softverovych agentoch (z anglickeho: Software Agents: An Overview)

abstrakt
Je to referat podla clanku H.S.Nwanu z BT Lab: Software Agents: An Overview. V tomto clanku je predstavena typologia agentov a kazdemu typu sa potom venuje v tychto bodoch: o zakladny prehlad o hypoteza/ciel pre existovanie daneho typu o motivacia o vyhody daneho typu o kriticky prehlad existujucich systemov/sucasneho vyskumu o hlavne vyzvy, ktorym sa bude treba venovat Clanok rozdeluje agentov do tychto typov: collaborative, interface, mobile, information, reactive, hybrid, heterogeneous agent systems. V kratkosti sa budem zaoberat aj kritikou tohto rozdelenia.

V utorok 25.3.1997 bude v poslucharni XII dalsi zo seminarov z umelej inteligencie. 

Prednasa Jan Sefranek.

Dynamicke Kripkeho struktury

abstrakt
Podstatnou crtou inteligencie je schopnost adaptovat sustavy poznatkov a produktivne usudzovat s meniacimi sa poznatkami. Preto pochopenie dynamickych a kontextovo-zavislych aspektov poznania a usudzovania ma klucovy vyznam pre umelu inteligenciu. Prednaska bude venovana formalizacii tychto aspektov.

V prvej casti sa predvedie system postulatov, ktore charakterizuju triedu propozicii a triedu kontextov. Propozicie sa ponimaju ako modifikacie kontextov. Nekomutativnost konjunkcie a nemonotonnost inferencie su dosledkom tychto postulatov.

Druha cast prednasky bude venovana semantike pre vyssieuvedeny system, Dynamickym Kripkeho strukturam (DKS). DKS obsahuje akcnu cast, monoid, a staticku cast, Kripkeho strukturu. K prvkom monoidu prisluchaju zobrazenia mnoziny moznych svetov na seba. Strucne sa nacrtne unifikujuci pohlad na kontextovo-zavislu inferenciu, zalozeny na DKS.

V utorok 8.4.1997 o 14.00 v poslucharni XII bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Referuje Martin Takac o svojej diplomovej praci Qualitative System Theory Based Method for Stability Checking and its Applicability to Qualitative Reasoning

abstrakt
Kvalitativna simulacia je vyznamnou technikou usudzovania o nedostatocne specifikovanych systemoch. Spociva v generovani moznych spravani systemu konzistentnych s danym pociatocnym stavom a abstraktnym opisom systemu - kvalitativnym modelom.

Nevyhodou kvalitativnej simulacie je to, ze dokaze generovat aj "falosne" predpovede, a ze neponuka dostatocny globalny pohlad na spravanie systemu, napriklad jeho stabilitu.

Podstatou mojej diplomovej prace je metoda, ktora pre dany vstupny kvalitativny model urci stabilitu pevnych bodov v spravani systemu. Testovanie stability je zalozene na vlastnostiach znamienkovych matic prevzate z Qualitative System Theory prof. Ishidu, ktorej budem venovat cast referatu. V zavere sa zmienim o moznych aplikaciach mojej metody v kvalitativnom usudzovani.

Program seminara:

1.) Kvalitativne usudzovanie - motivacia 2.) Dynamicke systemy a kvalitativna simulacia - zakladne pojmy 3.) Qualitative System Theory 4.) Prezentacia vlastnych vysledkov - metoda na klasifikaciu pevnych bodov v kvalitativnych modeloch

V utorok 15.4.1997 o 14.00 v poslucharni XII bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Refrerovat budu Martin Takac a Pavel Petrovic

Martin Takac dokonci referat o svojej diplomovej praci Qualitative System Theory Based Method for Stability Checking and its Applicability to Qualitative Reasoning

tentokrat pojedna o vlastnych vysledkoch

abstrakt

Podstatou mojej diplomovej prace je metoda, ktora pre dany vstupny kvalitativny model urci stabilitu pevnych bodov v spravani systemu. Testovanie stability je zalozene na vlastnostiach znamienkovych matic prevzate z Qualitative System Theory prof. Ishidu. V zavere sa zmienim o moznych aplikaciach mojej metody v kvalitativnom usudzovani.

Palo Petrovic

Machine learning methods for Traveling Salesman and Vehicle routing problems.

abstrakt

Prispevok sa zaobera viacerymi pristupmi UI na riesenie optimalizacnych problemov TSP a VRP a problemami, ktore pri pouziti jednotlivych metod vystupuju. Rozobera rozne algoritmy lokalneho prehladavania a ich doplnenie o metaheuristiky pre simulovane zihanie, Tabu search. Studuje operatory pouzitelne v genetickych algoritmoch pre tieto problemy.

V utorok 22.4.1997 o 14.00 v poslucharni XII bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Referuje Lubica Benuskova o synchronnych oscilaciach na mozgovej kuore "Co su a na co su synchronne oscilacie na mozgovej kuore?"

Abstrakt Na zaklade experimentov neurovedci dospeli k nazoru, ze vseobecnym principom reprezentacie objektov v mozgu nie je kodovanie pomocou jednej bunky ako vystupnej bunky nejakej hierarchicky organizovanej siete (tzv. "grand mother cell"). Namiesto toho je vo vypoctovej i experimentalnej neurovede v sucasnosti pracovnou hypotezou ina hypoteza. Objekt je reprezentovany celou danou populaciou (ansamblom) buniek, a v tejto populacii je dolezita ako distribucia aktivnych, tak aj distribucia neaktivnych prvkov ("population coding"). Nove pojmy vyvolavaju nove otazky. Ako su zviazane distribuovane aktivity do jedneho celostneho vnemu, pojmu, predstavy ? Jednym z kandidatov na riesenie tohto problemu, tzv. "binding" problemu, su synchronne oscilacie neuronov v neuronovych ansambloch...

Lubica Benuskova, PhD 

Slovak University of Technology Dept. of Computer Science and Engineering Ilkovicova 3, 812 19 Bratislava, Slovakia Phone: (+421 7) 791 696 Fax: (+421 7) 720 415 E-mail: benus@dcs.elf.stuba.sk,benus@decef.elf.stuba.sk Web: http://www.dcs.elf.stuba.sk/~benus

V utorok 29.4.1997. o 14.00 bude v poslucharni XII seminar z umelej inteligencie s tymto programom:

Martina Rohalova 

RBF neuronove siete (a moja diplomovka)

abstrakt
RBF siete su tradicne spajane s "radial basis functions" v jednovrstvovej neuronovaj sieti. Radial basis functions tvoria specialnu triedu funkcii, ktorej charakteristickou crtou je monotonne klesanie (narastanie) so vzdialenostou od centra. Jednym z pouzti RBF siete je aj odhad funkcii. Metody, ktore sa pouzivaju na postavenie takej sieti su napr. Forward selection alebo OLS. V zavere poviem nieco o tom ako to suvisi s mojou diplomovkou a o co v nej pojde.

Jozef Nagy 

Paralelizmus v UI

abstrakt
Prednaska bude venovana paralelnemu stroju "The Connection Machine" (podla knihy W.D.Hillis-a, preklad vydala Gradacky), programove prostriedky, konstrukcne riesenia, prepojenie procesorov, aplikacie v UI

V utorok 6.5.1997. 0 14.00 bude v poslucharni XII seminar z umelej inteligencie. Na programe je videoprodukcia, ktoru managuje Andrej Lucny.

abstrakt

AiLab MIT (Laboratory of Artificial Intelligence, Mass. Institute of Technology, Cambridge, Mass.)

Videoprodukcia pozostava z 5 casti:

Prva cast je venovana vseobecne umelej inteligencii, hovori tam Minsky a dalsi umeli inteligenti, je to trosku bombasticke, su tam uvadzane niektore aplikacie

Druha cast je venovana robotike, prezentovane su rozne roboticke nohy, ruky a pod.

Tretia cast je venovana robotom vytvornym na AiLab (Herbert, Squirt, Toto, Genghis)

Strvta cast je venovana vyvoju medii

Piata cast su amaterske zabery z experimentov s Maesovou architekturou a s genghisom.

Doraz bude kladeny na tretiu cast.

V utorok 13.5.1997 o 14.00 v poslucharni XII bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie. (V pripade zaujimavych ponuk bude seminar bezat aj mimo jadra semestra.)

Prednasat bude student 5. rocnika Fakulty elektrotechnicky a informatiky STU Valer Csanda, vitaz fakultneho kola SVK.

Spracovanie strategickych hier na pocitaci

abstrakt
Praca zhrna moderne poznatky o implementacii strategickych hier ako ulohe umelej inteligencie. Obsahuje navrh systemu, schopneho samostatne hrat hru go-moku. Opisuje viacero puovodnych heuristik, ktore v kombinacii s klasickymi algoritmami pouzivaju navrhnuti pocitacovi hraci. Okrem toho sa navrhli aj hraci, ktori nepracuju na klasickom principe prehladavania herneho stromu, ale rozhoduju sa len na zaklade aktualnej pozicie. Vysledkom opisaneho pristupu su podstatne mensie naroky na cas. Bola implementovana plne funkcna aplikacia.

V utorok 21.10.1997. o 14.00 v poslucharni I (mat.pavilon) bude seminar z umelej inteligencie.

Program: Jan Sefranek, Usudzovanie o akcii a zmene

abstrakt
Umela inteligencia sa tradicne pokusa o reprezentaciu a vypoctove zvladnutie common sensu. Medzi casto diskutovane problemy z tejto oblasti patri usudzovanie o akciach a zmenach, ku ktorym akcie vedu. Toto usudzovanie, napriek tomu, ze priemernemu cloveku nesposobuje vaznejsie problemy, tazko podlieha formalizacii. Prednaska poskytne zakladnu informaciu o problematike a nacrtne vyuzitie dynamickych Kripkeho struktur ako semantiky pre jazyky, v ktorych usudzovanie o akciach mozno realizovat.

V utorok 28.10.1997. o 14.00 v poslucharni I (mat.pavilon) bude seminar z umelej inteligencie.

Program: Jan Sefranek, Znalosti v databazach

abstrakt
Cielom prednasky je analyzovat niektore trendy v sucasnej databazovej technologii a teorii z hladiska reprezentacie znalosti. Ako priklady tychto trendov mozno uviest knowledge discovery in databases (data mining), warehousing, OLAP, databazy semistrukturovanych objektov. Pokusim sa formulovat otazky (a niekedy aj hladat na ne odpovede) o tom, ake posuny v chapani jazyka na reprezentaciu znalosti a v specifikacii inferencneho stroja su v tomto kontexte adekvatne.

V utorok 4.11.1997. o 14.00 bude v poslucharni I dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Prednasa Pavel Petrovic, tema prednasky je DESIGN AND PLAY IN COMENIUS LOGO: A MICROWORLD FOR DESIGNING AND EXPLORING GAMES (presented at Eurologo'97)

abstract

Many table games (i.e. Checkers, Tic-Tac-Toe, Backgammon) are known to improve a child's thinking skills and problem solving abilities. Playing a game with a stronger opponent challenges him/her to reflect on the game's strategy. Allowing children to alter the game rules themselves (provided that this is techically possible) encourages the design and exploration of interesting modified versions of well known games.

The Design and Play Logo application developed within the environment of Comenius Logo for Windows (Super Logo) is a microworld for designing and playing table games by combining basic game components. Game rules can be optionally specified using the Learning by Example alternative. A designed game may be saved into a file. It can be played both against another player and the computer. The application is completely opened, i.e. new game components may be added. The constructivist environment has been developed in a semi object-oriented way.

V utorok 18.11.1997. (pozor - 11.11. seminar nebude!) o 14.00 v poslucharni I bude seminar z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Martina Takaca

"EPIA '97 - Progress in AI"

abstrakt

Cielom mojho referatu je odovzdat poznatky, ktore som ziskal pocas konferencie EPIA '97 v Portugalsku, urobit strucny prierez konferencnym zbornikom a poukazat na sucasne trendy v AI. Nepojde o kompaktnu prednasku, skor to bude heterogenna mozaika z jednotlivych clankov, spomenutie zaujimavych idei, ktore odzneli v prednaskach s uvedenim smernikov na jednotlive zdroje.

Z toho, o com sa zmienim, vyberam: Workshop MASTA-97: "Multi-agent Systems: Theory and Applications" How to teach AI On-board model-based diagnosis systems Mobile robots playing soccer Intelligent VR training for dentists

Podrobnejsi material k mojmu referatu bude coskoro pre zaujemcov dostupny na http://www.fphil.uniba.sk/~takac/epia.html.

V utorok 25.11.1997. o 14.00 bude v poslucharni I dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Prednasa Martin Pelikan.

Nazov: Rekombinacia zalozena na marginalnych frekvenciach, Kvantitativna Genetika, Schemata

Na svojej prednaske sa budem zaoberat rekombinaciou v genetickom algoritme, zalozenou na tzv. marginalnuyc h frekvenciach. Tato rekombinacia je zalozena na odhade pravdepodobnostnej distribucie rodicov a tuto distribuciu vyuziva na generovanie novych jedincov, namiesto vyuzitia klasickych operatorov ako su krizenie a mutacia ako ich pozname z prac Mendela (co je pripad klasickeho GA). Bude zhrnuta doterajsia praca v tomto smere ako aj prezentovany nami navrhnuty algoritmus. Spomeniem aj niektore z dalsich moznych pristupov k tejto problematike. Ak bude dostatok casu, nacrtnem aj dva z moznych smerov pri vysvetlovani spravania a predikcii v genetickom algoritme.

V utorok 2. 12.1997. (a o tyzden neskor, 9.12.) bude seminar z umelej inteligencie venovany kratkym referatom posluchacov 5. rocnika umelej inteligencie. Obsahom referatov bude strucna informacia o rozpracovanych diplomovkach.

Seminar bude v miestnosti M213, II. poschodie pavilonu matematiky.

Program:

utorok 2.12.1997

MULTIAGENTOVE SYSTEMY 14.00 Bezaniuk, Multiagentove modelovanie jednoduchych ekonomickych vztahov 14.25 Ruzarovsky, Rozvrhovanie pomocou multiagentoveho systemu

NEURONOVE SIETE A GENETICKE ALGORITMY 14.50 Rohalova, Vyuzitie RBF sieti pri spracovani biologickych signalov 15.15 Fabus, Geneticke algoritmy a neuronove siete 15.40 Pelikan, Genetic algorithms, marginal distribution, recombination, schemata, and quantitative genetics 16.05 Petrovic(e), Unsupervised learning rules, BCM rules, its computational properties, and comparisom with other rules

*** 16.30 Husar, Praca s nekonzistentnostou pri abdukcii 16.55 Nagy, Algoritmy nasobenia matic pre system s masivnym paralelizmom

utorok 9.12.1997

INTERNET 14.00 Polcicova, Kolaborativne filtrovanie na Internete 14.25 Simon, Objekty a WWW 14.50 Tomasovic, Softverovi agenti: teoria a prax

*** 15.15 Ostrovsky, Specifikacia a verifikacia konkurentnych systemov 15.40 Petrovic(o), Quantum cellular automata 16.05 Hirtl, Induktivne logicke programovanie 16.30 Kosco, Textovy editor pre zrakovo postihnutych a technologia Active accessibility

V utorok 17.2.1998 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilon MFFUK bude seminar z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Andreja Lucneho

Anstrakt:

Mirko Novak, Jozef Faber, Olga Kufudaki: "Neuronove siete a informacne systemy zivych organizmov" Grada 1993

Cielom mojho referatu bude podat prehlad obsahu uvedenej knihy a zameranie sa niekolko pre umelych inteligentov zaujimavych poznatkov a chyb v nej obsiahnutych.

Kniha ma dualny charakter ku kniham o neuronovych sietach na ake sme v UI zvyknuti. Zaobera sa

- stavbou a druhmi neuronov - principmi spracovania informacie v neurone - anatomiou nervovej sustavy - ontogentickym vyvojom nervovej sustavy - zakladnymi neuronovymi obvodmi v nervovej sustave - vyssimi mozgovymi funkciami (pamat, ucenie, spanoch) - modelovanim neuronovych sieti

V referate by som chcel spomenut co najviac z nasledovneho: - niekolko poznatkov o stavbe a cinnosti neuronov - zaujimave teorie o spracovani informacii v neurone, ktorych vyznam sa zatial nepremietol do modelovania neuronovych sieti - niekolko poznatkov o ontologickom vyvoji nervovej sustavy cloveka, jej skladbe, metodam jej vysetrovania a o jej cinnosti - niekolko chyb v knihe tykajucich sa vety o univerzalnosti neuronovych sieti, o podstate performace learning a pod.

V utorok 24.2.1998. o 14.00 bude dalsi zo seminarov o umelej inteligencii.

Prednasa Pavol Petrovic.

abstrakt

QUANTUN COMPUTING

Pojde o jednoduchy uvod do problematiky kvantovych pocitacov, porovnanie "klasickych" (deterministickych, nedeterministickych a pravdepodobnostnych) pocitacov roznych typov s kvantovymi. Poukazem na ich vlastnosti a podmienky, za ktorych je zariadenie kvantove. Nakoniec ukazem priklad kvantoveho konecneho automatu rozoznavajuceho jazyk slov zlozenych z "a" a "b, pricom ich pocet je rovnaky.

V utorok 3.3.1998 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK, bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska dr. Bedricha Zatku z UTRR SAV "Po castiach linearna aproximacia planarnych kriviek na baze najkratsich ciest v polygonalne ohranicenych oblastiach".

Prednasajuci bude prezentovat originalne vysledky vlastne i vyskumnej skupiny z UTRR SAV (s aplikaciami v oblasti spracovania obrazov, v pocitacovej grafike a v robotike).

abstrakt

Prednaska bude venovana prehladu vysledkov v teorii aproximacie planarnych kriviek, vlastnostiam najkratsich ciest v polygonalne ohranicenych oblastiach a algoritmom na najdenie najkratsich ciest.

Sucastou prednasky bude aj kratka informacia o aplikaciach v oblasti spracovania obrazov, v pocitacovej grafike a v robotike.

V utorok 10.3.1998 o 14.00 bude v poslucharni I (Mat. pavilon) dalsi zo seminarov o umelej inteligencii.

Prednasa Martin Takac.

>From Logic Programming to Constraint Logic Programming

abstrakt
-------- Constraint Logic Programming (CLP) je paradigma rozsirujuca logicke programovanie o prostriedky na manipulaciu s ohranicujucimi podmienkami (constraints) nad nejakou domenou X. Jazyk CLP(X) obsahuje okrem obvyklych explicitne definovanych predikatov nad Herbrandovskymi termami aj specialne predikaty - ohranicenia, ktorych argumentami su termy nad domenou X. Ohranicenia nie su definovane explicitne, ale inferencny mechanizmus s nimi implicitne vie narabat.

Podkladom pre moj referat je material "Pedro Barahona: EPIA'97 - Tutorial on Constraints".

O com budem hovorit ------------------- 1.) Constraint Satisfaction Problems - charakteristika, motivacne problemy. 2.) Od LP k CLP. 3.) Instancie paradigmy CLP(X) - Booleans, Pseudo-booleans, Reals, Finite Domains, Intervals. Reprezentacia motivacnych problemov v jednotlivych formalizmoch. 4.) Operacna semantika CLP. Architektura. 5.) Complete vs. incomplete constraint solvers. 6.) Priklad uplneho solvera - Boolean Unification Algorithm. 7.) Priklad neuplneho solvera - constraint propagation in finite domains. 8.) Poznamky - zlozitost, CP vs. backtracking, heuristiky. Zaver.

17.3.1998 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe su prednasky P.Petrovica a J.Gasu (kazda cca 45 min.)

Pavel Petrovic Referat o praci George Kontravidis, Jonathan F. Bard: A GRASP for the Vehicle Routing Problem with Time Windows

abstrakt
Clanok sa zaobera problemom hladania minimalneho poctu vozidiel potrebnych na navstivenie mnoziny uzlov, ktore podliehaju casovym obmedzeniam. Druhoradym cielom je minimalizovanie celkovej prejdenej vzdialenosti. V clanku su navrhnute heuristiky a algoritmus na relativne efektivne riesenie tohoto problemu.

Jan Gaso Kolonie (systemy gramatik) ako teoreticky zaklad multiagentovych systemov

abstrakt
- kolonia - system zlozeny z konecneho poctu reaktivnych komponentov (gramatik) - staticke a dynamicke prostredie (ekogramaticke systemy) - zakladne pojmy pre systemy gramatik - racionalita, racionalny agent, spravanie - spolahlivost agentov (stochasticke gramatiky), jej sirenie, druhy nespolahlivosti/chybovosti - kooperativne distribuovane gramaticke systemy - generativna kapacita, efektivnost, obmedzene zdroje...

7.4.1998 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Roberta Mraza

Ramce ako relacie - tezy

abstrakt

Preco ma vyznam reprezentovat ramce pomocou relacii? Pristup cez nenormalizovane relacie - strucny opis a vlastnosti. Pristup cez normalizovane relacie. Vymedzenie pojmov ramca a relacnej databazy. Mapovanie ramcovej bazy znalosti do relacnej DB. Vlastnosti takehoto mapovania, pamatova narocnost. Konvertovanie dotazov a porovnanie s priamym pristupom k relaciam. Architektura systemu a otvorene problemy.

V utorok 28.4.1998 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK, bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Dusana Gullera

SEMANTICS FOR DISJUNCTIVE PROGRAMS

We present model, fixpoint and operational semantics for disjunctive programs with negation and equality. The model semantics is proposed by means of clausal models instead of minimal ones. The fixpoint semantics is based on hyperresolution operators able to handle variables. We introduce $ULSLD$ and $LSLD$ resolutions in order to compute answers for disjunctive queries and provide soundness and completeness theorems for the ones with respect to bottom-up computations. The operational semantics is established in terms of $LSLD$ refutation. We prove the equivalence among the semantics.

v STREDU 6.5.1998. o 11.30 bude v poslucharni II seminar z umelej inteligencie.

Na programe je videoprodukcia, ktoru managuje Andrej Lucny (niektori z ucastnikov AIseminara produkciu videli vlani)

abstrakt

AiLab MIT (Laboratory of Artificial Intelligence, Mass. Institute of Technology, Cambridge, Mass.)

Videoprodukcia pozostava z 5 casti:

Prva cast je venovana vseobecne umelej inteligencii, hovori tam Minsky a dalsi umeli inteligenti, je to trosku bombasticke, su tam uvadzane niektore aplikacie

Druha cast je venovana robotike, prezentovane su rozne roboticke nohy, ruky a pod.

Tretia cast je venovana robotom vytvornym na AiLab (Herbert, Squirt, Toto, Genghis)

Strvta cast je venovana vyvoju medii (toto preskocime)

Piata cast su amaterske zabery z experimentov s Maesovou architekturou a s genghisom.

Doraz bude kladeny na tretiu cast.

V utorok 29.9.1998 o 13.10 (pozor ZMENA obvykleho casu), v poslucharni I zacne nova seria seminarov z umelej inteligencie.

Prednasa Andrej Lucny

abstrakt

Maja J. Mataric: Interaction and Intelligent Behavior August 1994

Praca definuje zakladne spravania - primitivy pre riadenie a ucenie pre stelesnenych agentov interagujucich v prirodzenom komplexnom prostredi. Navrhuje metody pre vyber, formalnu specifikaciu, algoritmicku implementaciu a empiricke vyhodnotenie mnoziny zakladnych spravani a ich kombinovanie za ucelom vybudovania spravani vyssej urovne. Praca taktiez navrhuje vseobecnu metodologiu pre automaticke generovanie tychto spravani naucenim spravnej kombinacie zakladnych spravani. Na zaklade formulacie ucenia na zaklade posilnovania (reinforcement learning) zalozenom na podmienkach a spravaniach (nie na stavoch a akciach ako je bezne) s dalsimi pridanymi mechanizmami (napr. progress estimator) dosahuje sa, ze naucenie spominaneho kombinovania je realizovatelne v prirodzenom (t.j. zasumenom, nepresnom, dynamickom, ...) prostredi. (Zlozitost vyucovacieho procesu poklesne oproti klasickemu pristupu tak, ze je realne uskutocnitelny). Vsetky vysledky prezentovane pracou boli testovane v simulacnom prostredi ako aj na skupine 20 mobilnych robotov vykonavajuch spravania ako safe-wandering (bezpecne tulanie), following (nasledovanie sa), aggregation (zhromazdovanie), dispersion (rozptylovanie), homing (najdenie domova), flocking (zhlukovanie), herding (tiahnutie v stade - bez vodcu), foraging (znasanie potravy).

Pozyvame Vas na prednasku Prof. RNDr. Juraja Hromkovica, DrSc., ktora sa bude konat v pondelok 5.oktobra 98 o 14.00 na Matematicko-fyzikalnej fakulte UK, pavilon Matematiky, miestnost M213

Tema: O niektotych milnikoch vo vyvoji informatiky ako prirodovednej discipliny a skusenostiach s vyukou informatiky na vysokych skolach v Nemecku.

abstrakt
Cielom prednasky je maly vylet do historie vyvoja informatiky z pohladu prirodnych vied s pokusom nacrtnut sucasne trendy v teoretickej oblasti. V druhej casti prednasky sa zaoberame modelmi vyuky, prepajania prirodoved- nych a inzinierskych stranok informatiky a spolupracou s inymi vednymi oblastami vo vede a vyuke na vysokych skolach v Nemecku. Prednaska je venovana rovnako informatikom ako i neinformatikom, ktori maju zaujem si vytvorit predstavu o informatike a o moznostiach pedagogickej i vedeckej spoluprace s nou.

V utorok 13.10.1998 o 13.10 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska prof. Vladimira Kvasnicku

"Emergencia koordinovanej komunikacie v populacii agentov"

abstrakt

Pomocou simulacnych vypoctov je ukazane, ze v populacii agentov, ktore su schopne urcitych jednoduchych kognitivnych cinnosti spontanne vznika koordinovana komunikacia. Kazdy agent populacie je charakterizovany tzv. vnutornym stavom, ktory je popisany n-rozmernym realnym vyznamovym vektorom. Kognitivna cinnost agenta je realizovana rekurentnou neuronovou sietou. Agent vykonava dva druhy kognitivnych cinnosti: (1) zobrazenie postupnosti znakov na vyznamovy vektor a (2) inverzne zobrazenie vyznamoveho vektora na postupnost znakov. Elementarny akt komunikacie spociva v tom, ze z populacie sa vyberu dva agenti - "hovorca" a "posluchac". Hovorca na zaklade svojho aktualneho vnutorneho stavu (reprezentovaneho vyznamovym vektorom) posle posluchacovi spravu - postupnost znakov, ktory ju "desifruje" na vyznamovy vektor. Posluchac má moznost prijimat priamo tiez lahko zasumeny vyznamovy vektor hovorcu, pomocou porovnania tychto dvoch vyznamovych vektorov ucí svoju neuronovu siet tak, aby jej odozva na prijatu spravu bola co najblizia vyznamovemu vektoru hovorcu. Na pociatku evolucie populacia agentov bola vygenerovana nahodne, v priebehu evolucie ako vysledok elementarnej komunikacie medzi agentami dochadza k uceniu agentov. Agenti - posluchaci stale lepsie a lepsie desifrujú prijate spravy poslane agentami - hovorcami. V priebehu tejto evolúcie sa zjednocuje "slovnik" populacie, kazdý agent zacne podobne mapovat vyznamove vektory na spravy -postupnosti znakov. Metafora Darwinovej teoórie prirodzeneho vyberu je v simulacnych vypoctoch zahrnuta tak, ze dochadza k stochastickej "migracii". Agent s lepsie koordinovanou komunikaciou nahradi ineho agenta s horsie koordinovanou komunikaciou. Ak vyznamove vektory obsahuju regularnu strukturu, tato sa prejavi tiez aj v strukture "jazyka", t.j. vo vzniku "gramatiky". Podobne vyznamove vektory su mapovane na sekvencie symbolov obsahujuce rovnake casti.V prípade, ze populácia je priestorovo strukturovana (kazdy agent má niekolko svojich susedov), v urcitej etape evolucie existuje viac roznych "jazykov", ktoré s priblizne s rovnakou presnostou mapuju vyznamove vektory na postupnosti znakov a naopak.

Prof. Vlado Kvasnicka
Department of Mathematics
Slovak Technical University
81237 Bratislava, Slovakia
Call:++421 7-395 177
Fax :++421 7-393 198
email: kvasnic@cvt.stuba.sk

20.10.1998 o 13.10 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Prednasa MILAN RUSKO z Ustavu teorie riadenia a robotiky SAV.

Pripravil prehladovu prednasku o oblastiach SPRACOVANIA RECI a zakladnych pristupoch v tejto oblasti. Bude informovat aj o vysledkoch vyskumu v tejto oblasti na UTRR SAV.

27.10.1998 o 13.10 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Ladislava Kvasza O revoluciach vo vede a rupturach v jazyku vedy (tento seminar mozno povazovat aj za prispevok ku krstu rovnomennej knihy, ktora pred par dnami vysla v nakladatelstve Univerzity Komenskeho a v predaji je vo fakultnom knihkupectve)

abstrakt
V dejinach vedy dochadza casto k radikalnym zlomom, pri ktorych sa meni celkovy obraz o predmete, ktory ta ktora disciplina skuma. Z dejin matematiky staci spomenut zrod formalnej logiky (Frege, Peano), zrod teorie mnozin (Cantor) ktore zasadnym sposobom zmenili chapanie samotneho predmetu matematiky. Ine objavy, ako napriklad objav neeuklidovskej geometrie, i ked su svojou zaujimavostou urcite zrovnatelne s objavom formalnej logiky, ci teorie mnozin, ich dosledky pre matematiku neboli tak dalekosiahle.

Ukazuje sa, ze zmeny v dejinach vedy existuju aspon styroch roznych druhov. Lisia sa jednak rozsahom a potom aj casovou skalou, na ktorej sa odohravaju. Odlisenim styroch roznych typov zmien vedeckych teorii sa vlastne daju oddelit styry vrstvy jazyka vedy. Tieto fixuju TEMPORALITU JAZYKA (t.j. sposob, ako je do jazyka zabudovany cas), GENERALITU JAZYKA (teda sposob, akym jazyk vytvara komplexne deskripcie), SYNONYMITU JAZYKA (co su vnutorne symetrie, ktore jazyk umoznuje odhalit) a UNIVERZALITU JAZYKA (teda schopnost zjednocovat opisy roznych prvkov do univerzalnych schem).

Takto su vlastne dejiny vedy velkym epistemologickym laboratoriom na skumanie vyvinu jazyka.

3.11.1998 o 13.10 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Gabriely Polcicovej

Filtrovanie WWW-stranok

abstrakt

Narast poctu stranok na Internete sposobuje, ze pre jeho pouzivatelov je cim dalej tym tazsie najst relevantne informacie. Filtrovanim informacii (stranok) sa moze tento problem zmiernit. V prispevku porovnam niekolko typov filtrovania so zameranim sa na kolaborativne filtrovanie a predstavim system na odporucanie stranok pomocu kolaborativneho filtrovania.

17.11.1998 o 13.10 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Jana Sefranka
Aplikacia umelej inteligencie pre zdravotnu poistovnu

abstrakt

V krajinach s rozvinutym zdravotnym poistenim poskytuje poistovna tisicky produktov. Kazdy z tychto produktov ponuka mnozstvo sluzieb a je regulovany mnohymi pravidlami. Reprezentanti poistovne pri stykyu so zakaznikom musia odpovedat na nespocetne otazky. Samozrejme, pouzivaju softwarovu podporu.

Cielom prednasky je ukazat, ze - tradicne pristupy k tvorbe takejto podpory mozu byt vyrazne prekonane z pozicii umelej inteligencie - znalostny (expertny) system, zalozeny na solidnej teorii ma zvyseny predpoklad uspiet - velke priemyslove aplikacie su potrebne aj na to, aby motivovali a uzemnovali teoreticky vyskum.

Poskytnem strucnu informaciu o expertnom systeme [1] (zoznam nizsie), o jeho teoretickom pozadi [2], o novych problemoch, ktore mozno fomulovat na zaklade velkej aplikacie [3] i o politickej pozicii, horliacej za prekonanie bariery medzi teoretickym vyskumom v oblasti nemonotonneho usudzovania a priemyselnymi aplikaciami [4] (ide o pozvanu prednbasku na reprezentativnej svetovej konferencii IJCAI v roku 1997).

[1] L. Morgenstern, M. Singh: An expert system using nonmonotonic techniques for benefits inquiry in the insurance industry [2] L. Morgenstern: Inheriting well-formed formulae in a formula-augmented semantic network [3] L. Morgenster: New problems for inheritance theories [4] L. Morgenstern: Inheritance comes of age: applying nonmonotonic techniques to problems in industry

1.12.1998 o 13.10 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Martiny Rohalovej
Vyuzitie RBF sieti pri spracovani biologickych signalov.

abstrakt
Porovnanie modelov RBF (radial basis function) sieti na odhad vykonnosti operatora vytvorenych metodou OLS (orthogonal least squares) a modifikovanou MDL (minimum description length) metodou. Spomenute budu aj data, ktore obe metody vyuzivali ako aj experiment, ktorym boli ziskane. Vascia cast vsak bude venovana samotnym RBF sietam, spomenutym metodam a vysledkom tohto porovnania.

15.12.1998 o 13.10 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je seria referatov tohorocnych diplomantov z umelej inteligencie. Pojde o 15-minutovu prezentaciu cielov diplomovej prace a jej sucasneho stavu (pocita sa s 5 minutovou diskusiou ku kazdemu referatu).

13.10 Tomas Caletka: Vybrane partie z evolucie kolonii agentov 13.30 Martin Dominik: Simulacia niektorych biologickych javov 13.50 Marek Nagy: Experimentalny system rozpoznavania reci 14.10 Ondrej Vrsansky: Pouzitie metod umelej inteligencie pri vyhladavani a filtrovani informacii 14.30 Peter Zuffa: Analogia v bazach znalosti

23.2.1999 o 13.10 v poslucharni II, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Jana Sefranka: Kognitivna semantika

abstrakt
Kognitivna semantika asociuje s jazykovymi vyrazmi kognitivne struktury. Su to viac alebo menej abstraktne struktury, ale vyrazne empiricky motivovane a ich existenciu mozno empiricky preverovat na spravani agentov. Vztah jazyka ku svetu (k moznym svetom) - ktory je v centre pozornosti formalnej semantiky - je iba sprostredkovany cez kognitivne struktury.

Prezentovany pristup bude vychadzat z analyzy pripadov nevyjadritelnosti a nezrozumitelnosti. Vyuzije ich ako odrazovy mostik na pochopenie komunikacie. Poukaze sa na dolezitu ulohu hypotetickej inferencie pri spracovani vyznamov. Analyza problemu identifikacie a tvorby vyznamov startuje z predstav o protoinferencii a protosemantike, prejde ku konstrukcii prototypu a nad sietou prototypov nadstavi sofistikovanejsie konstrukty.

V utorok 9.3.1999 o 13.10 je v poslucharni II dalsi zo seminarov z umelej ineteligencie.

Prednasa Marek Nagy

Prehladavacie struktury pre viacdimenzionalne data.

Prednes: -Linearne prehladavanie uz nestaci? -Potreba efektivne pristupovat i k externym pamatovym zariadeniam (disk)? -Ako efektivne zorganizovat viacdim. data (dynamicke vs. staticke data)? -Ako najst k-najblizsich susedov?

Diskusia: -Ako to pomoze pri mojom experimentalnom rozpoznavaci? -Ine oblasti pouzitia.

Tazisko: - B,R,R+,R*,SS,SS+,SR,X stromy

17.3.1999 o 13.10 v poslucharni II, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Jana Sefranka

Jednotiace ramce pre rozne formalizacie nemonotonneho usudzovania

abstrakt

Jednou z centralnych tem umelej inteligencie je usudzovanie (reasoning). Vyskum v tejto oblasti naraza na tazke problemy. Medzi priciny patri nedostatocne pochopenie ne-deduktivneho usudzovania.

Existuje viacero formalizacii takehoto usudzovania. Dolezitou ulohou je pochopit ich vzajomne vztahy, pripadne navrhnut jednotiaci ramec, ktoreho specialnymi pripadmi by boli zname formalizacie.

Cielom prednasky bude - informovat o Przymusinskeho formalizme AELB (Autoepistemic logic of knowledge and belief); Przymusinski ukazal, ze ide o velmi expresivny formalizmus, ktoreho specialnymi pripadmi su viacere zo znamych formalizmov a semantik - semanticky charakterizovat AELB pomocou dynamickych Kripkeho struktur, ktore som navrhol so zamerom poskytnut jednotiaci semanticky ramec pre rozne druhy ne-deduktivneho usudzovania.

Zajtrajsia (17.3.) prednaska obsiahne iba cast predlozeneho programu a bude (pravdepodobne) pokracovat 31. marca.

V utorok 23.3.1999 o 14.00 v poslucharni II, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Prednasa Dr. Pier Angelo Sottile

Uvodna informacia:

V ramci vedecko-vyskumneho programu ESPRIT krajin Euoropskej unie realizuje sa rad medzinarodnych projektov. Projekt HANSA je jednym z nich. Jeden z veducich osobnosti tohto projektu, Dr. Pier Angelo Sottile, Gestione Sistemi per l'Informatika srl, Roma, pri prilezitosti svojho pobytu v Bratislave prednesie prednasku o vysledkoch tohto projektu na nasledujuce dve suvisiace temy:

The European Healthcare Information Systems Architecture (HISA): Standard, Objectives, principles and applications, Rationale, Approach, = Architectural Structure, Objectives, Clustering of services, Highlights of HISA, Positioning with respect to other standards, Benefits, Conformance criteria, Complementarity and positioning with respect to technological middlewares

The DHE Middleware - A practical support to the implementation of an integrated Healthcare Information System: The DHE and HISA, Mission and rationale, Overall Scenario, The DHE Middleware - key aspects, Customisation of the HIS, Openness and modularity, Evolution Strategy, Runtime server components, Runtime client components, The extension environment, Technological key issues, Distribution of data.

Predpokladana doba trvania cca 90 minut.

V utorok 13.4.1999 o 13.10 v poslucharni II, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Jana Sefranka:

Semantika pre nemonotonneho usudzovanie

abstrakt

Prednaska volne nadvazuje na nedavnu prednasku o Przymusinskeho formalizme AELB (Autoepistemic logic of knowledge and belief). Ide o velmi expresivny formalizmus, ktoreho specialnymi pripadmi su viacere zo znamych formalizacii nemonotonneho usudzovania.

Mojim cielom je charakterizovat AELB pomocou dynamickych Kripkeho struktur, ktore som navrhol so zamerom poskytnut jednotiaci semanticky ramec pre rozne druhy ne-deduktivneho usudzovania.

Program: dynamicke Kripkeho struktury - zakladna informacia o AELB - charakterizacie autoepistemickych logik pomocou Kripkeho struktur a pomocu dynamickych Kripkeho struktur.

v utorok 20.4.1999 o 13.10 v poslucharni II, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Jana Sefranka
Revizie v nemonotonnom usudzovani

abstrakt

Prednaska je tretia (a posledna, ale nezavisla na predchadzajucich) v serii o AELKB (a o pokusoch hladat unifikujuce formalizmy pre nemonotonne usudzovanie). Tentokrat bude predmetom pozornosti nekonzistentnost v AEB (fragmente AELKB, obmedzenom iba na "belief"-sentences, hypotezy). Tato nekonzistentnost moze vzniknut vtedy, ked vygenerovane hypotezy su v rozpore s faktami prijatymi v teorii.

Referovat sa bude o niektorych technikach revizie, odstranujucej taketo vady a o aplikaciach tychto technik na problem diagnostikovania a deklarativneho debuggovania logickych programov.

V utorok 27.4.1999 o 13.10 v poslucharni II, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Mariana Vitteka

Metody riesenia problemov CSP

abstrakt

Seminar bude obsahovat uvod a prehlad problematiky riesenia Constraint Solving Problemov (CSP) z pohladu implementacneho a moznosti praktickeho vyuzitia. Metodologia pouzivana na riesenie CSP je prakticky motivovana priemyselnymi aplikaciami. Jedna sa zvycajne o NP-uplne problemy, najcastejsie o automaticke planovanie a optimalizacie processov. Metodologia pouzivana v CSP umoznuje riesit matematicky formulovane systemy rovnic a nerovnic bez zvlastnych obmedzeni na tvar funkcii, ktore v tomto zadani existuju. Seminari bude zvlast zamerany na riesenie uloh nad konecnymi domenami spolu s niekolkymi prikladmi aplikacii tychto systemov.

V utorok 4.5.1999 o 13.10 v poslucharni II, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe su referaty Broni Brejovej a Tomasa Vinara.

B.B. referuje o clanku S. Kraus, K. Sycara, A. Evenchik Reaching agreements through argumentation: a logical model and implementation Artificial Intelligence 104 (1998) p.1-69

abstrakt
V multiagentovom systeme, v ktorom sa kazdy agent snazi splnit svoje vlastne ciele, nevznika automaticky kooperacia medzi agentami. Kooperaciu vsak mozno dosiahnut prostrednictvom komunikacie a vyjednavania. Clanok uvadza logicky model mentalnych stavov agenta zalozeny na ich tuzbach, zameroch, cieloch a znalostiach. Presviedcanie sa chape ako iterativny proces, v ktorom si agenti vymienaju spravy na zaklade coho sa meni ich mentalny stav. Cielom je zmenit zamery druheho agenta. Presviedcanie sa chape ako mechanizmus dosahovania spoluprace a dohody. Uvedeny logicky model umoznuje popisat rozne typy agentov.

Dalej clanok obsahuje popis systemu implementujuceho uvedeny logicky model, pomocou ktoreho uzivatel moze analyzovat rozne metody vyjednavania a argumentacie.

T.V. referuje o clanku Mauro Gaspari Concurrency and knowledge-level communication in agent languages

abstrakt
V poslednych rokoch bolo navrhnutych mnozstvo jazykov definujucich abstraktne komunikacne primitivy pre komunikaciu medzi agentmi (napr. KQML). Definujeme niekolko vlastnosti, ktore by mal komunikacny jazyk, urceny na knowledge-level programovanie splnat.

Dalej definujeme podmnozinu jazyka KQML a ukazeme, ze na synchronnom komunikacnom modeli tieto vlastnosti nesplna. Na zaver navrhneme asynchronnu verziu jazyka, ktora uvedene vlastnosti splna.

V utorok 11.5.1999 o 13.10 v poslucharni II, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe su referaty V. Razusa, P. Saturyho (a asi aj S.Baloca).

Vladimir Razus

Clar Elliott and Jacek Brzezinski Autonomous Agents as Synthetic Characters

abstrakt
Synteticki autonomni agenti su vhodnym rozhranim medzi clovekom a pocitacom, poludstuju komunikaciu, ktora bola doteraz zalozena na prisposobeni sa cloveka pocitacu. Pozrieme sa na niekolko systemov autonomnych agentov ktore stelesnuju ich inteligenciu aspon ciastocne cez projekciu uveritelnych syntetickych osobnosti. Okrem ineho uvediem priklady vyskumu, ktory objavuje synteticku osobnost, reprezentacie emocii, spolocenstva jednoduchych a hravych postav, inteligentnych a stelesnujucich automatizovanych ucitelov, a dalej pouzivatelov projkektovanych ako dobrodruhov do virtualnych svetov.

Peter Satury

Ron Sun and Charles X. Ling Workshop Report: Computational Cognitive Modeling, the Source of Power, and Other Related Issues

abstrakt
Pri tvorbe kognitivnych modelov, ktore simuluju procesy ludskych kognitivnych aktivit, je dolezite urcit aspekty, ktore hraju klucovu rolu pri dosiahnuti co najlepsich vysledkov. Najprv sa budem zaoberat zakladnymi principmi tvorby kognitivnych modelov a potom sa pokusim identifikovat systematicke metody na urcenie zakladneho zdroja ucinnosti a sily jednotlivych modelov.

V utorok 18.5.1999 o 13.10 v poslucharni II, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe su prednasky Stefana Baloca, Karola Jamrisku a Andreja Probsta.

Stefan Baloc referuje o:

Combining Neural Networks and Context-Driven Search for Online Printed Handwriting Recognition in the Newton

abstrakt

Rozlisovanie je rozdelene do troch casti: Predspracovanie: segmentacia, ziskavanie parametrov jednotlivych segmentov, tvorba hypotez(kombinacii) moznych segmentov Samotne rozpoznavanie: vysledok predspracovanie je vedeny na vstup do neuronovej siete, ktora klasifikuje jednotlive segmenty a vytvara tak znakove hypotezy(kombinacie) Kontextove prehladavanie: vysledne znakove hypotezy sa selektuju na zaklade znalosti slovnika a znalosti kontextu

Clanok je vlastne o Apple Print Recognizer, ktory sa tu relativne podrobne rozobera.

Karol Jamrisko referuje o:

Nazov: Interakcia v 3D. Autor: diplomovka Jana Cigera

abstrakt

Problematika VR, 3D mys, vyskum a jej vylepsenia. Predvedenie bohuzial bez hardveru. Vyhody a nevyhody klasickych a neklasickych prostriedkov. Problemy s tym spojene.

Andrej Probst referuje o:

AI & Legal Reasoning, Edwina L. Rissland Knowledge Based Systems in the Legal domain, T. B. Capon Towards a Rule-based Representation of Open Texture in Law, T. B. Capon a Marek Sergot ========

abstrakt

Pravo je atraktivna domena pre skumanie v umelej inteligencii. Je to preto, ze vacsina znalosti je lahko pristupna, dobre strukturovana a kodovana v podobe zakonov, nariadeni a dalsich pramenov prava. Existuje niekolko charakteristik pravnej domeny, ktore su svojou povahou unikatne. Ak chceme vytvorit nejaky funkcny pravny system, tieto charakteristiky musime don zahrnut. Ako priklad spomeniem `open texture`, adverzativny charakter prava, problem s odvoditelnostou pravnych odpovedi, ktore sa nedaju vzdy odvodit len logickou dedukciou a mnoho dalsich. Na prednaske spomeniem pristupy ako pracovat s tymito crtami pomocou roznych nastrojov umelej inteligencie.

28.9.1999 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je

Andrej Lucny: O nazoroch na umelu mysel

Prednaska pojednava o styroch pristupoch k vztahu umelych systemov a ludskej mysle, reprezentovanymi

Marvinom Minskym (fyzikalizmus, redukcionizmus, mozog=stroj, mysel=program), Johnom Searlom (fyzikalizmus, odmietanie redukcionizmu, mozog=stroj, mysel mozno simulovat na pocitaci) Rogerom Penrousom (fyzikalizmus, odmietanie redukcionizmu, odmietanie moznosti simulovat mysel na pocitaci) a prednasajucim (odmietanie fyzikalizmu i redukcionizmu, dualizmus, moznost aproximovat prejavy mysle pocitacovym programom)

Upozornim taktiez na pracu Ladislava Kvasza, ktora vnasa (aspon mojho nazoru) hodne svetla do podobnych popletenych diskusii zavedenim transcedentalneho ramca do epistemologie vedy.

Literatura:

Penrouse: Mikrosvet, makrosvet a ludska mysel Minsky: Society of mind Minsky: Konstrukcia mysle Searle: Mysl, mozek a veda Kvasz: O povahe vedeckych revolucii a rupturach v jazyku vedy

5.10.1999 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Jana Sefranka

Dynamicke Kripkeho struktury a nemonotonne (hypoteticke) usudzovanie

abstrakt

Cielom prednasky je priblizit pojem dynamickej Kripkeho struktury (DKS) a ukazat jeho silu. Kripkeho struktury su schopne vyjadrit stav poznania spolu s jeho alternativami. DKS umoznuju vyjadrit aj zmeny stavu poznania (vratane zmien jeho alternativ). DKS sa zdaju byt ucinnym nastrojom semantickej charakterizacie hypotetickeho (kontextovo-zavisleho, nemonotonneho) usudzovania.

Budem prezentovat tieto vysledky: - charakterizaciu Przymusinskeho autoepistemickej logiky (AELKB) pomocou DKS (Przymusinski ukazal, ze AELKB je velmi silny formalizmus - mozno do nej izomorfne vnorit vacsinu znamych formalizacii nemonotonneho usudzovania) - vypoctovu metodu nachadzania expanzii AELKB-teorii (v prostredi DKS) - DKS-charakterizaciu (a vypoctovu realizaciu) inzercii do AELKB-teorii - DKS-charakterizaciu (a vypocet) revizii AELKB-teorii.

Prednaska bude nadvazovat na seriu troch prednasok z minuleho semestra, bude vsak obsahovat predovsetkym nove vysledky (v uzavretejsej podobe). Prezentovane vysledky su obsahom clanku akceptovaneho na konferenciu LPNMR'99 (Logic Programming and Non-Monotonic Reasoning).

V utorok 19.10.1999 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe su prednasky Martina Cvengrosa a Radoslava Slovaka. Temu ani abstrakt do tejto chvile nedodali, Ide o resty z minuleho skolskeho roku.

Ide o referat z prac Martina Pelikana (a jeho kolegov)

V utorok 26.10.1999 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Martina Kubacaka

Case based reasoning

abstrakt

Case-Based Reasoning (na pripadoch zalozene uvazovanie) je novy pristup v umelej inteligencii, ktory je zatial u nas pomerne neznamy. Pri rieseni problemov v tejto paradigme sa vychadza zo znamych pripadov a na zaklade ich analyzy a adaptacie sa hlada riesenie daneho noveho problemu.

Temy referatu: - co je CBR a porovnanie s inymi pristupmi - strucna historia CBR - zakladne metody CBR - problemove oblasti CBR - ilustracia na jednoduchom priklade

V utorok 2.11.1999 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Petra Zuffu

Matematicka formalizacia analogii a analogickeho usudzovania

abstrakt

- postavenie analogii v kontexte umelej inteligencie - formalizacia baz znalosti ako semantickych sieti, resp. prvoradovych jazykov. - formalizacia analogii v bazach znalosti - vyhladavanie analogii - odvodzovanie novych neimplicitnych informacii pomocou najdenych analogii - ohodnocovanie analogii - aplikacia vybudovanej teorie na typicke priklady pouzivania analogii v praxi

Vychadzat budem zo svojej diplomovky : Analogie v bazach znalosti, MFF UK, Apr. 1999.

25.1.2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prezentacia diplomantov (progress report diplomovych prac):

Stefan Baloc: Evolucia komunikacie - simulacie,experimenty

Miroslav Engelthaler: Organizacia a zdielanie webovskych dokumentov

Peter Satury: Konstrukcia defaultovych teorii z extenzii

Radoslav Slovak: Kolaborativne filtrovanie

Vladimir Razus - Aplikacie semanticky motivovanej gramatiky v medicinskej informatike

1.2.2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prezentacia diplomantov (progress report diplomovych prac):

Cvengros - Inteligentne filtrovanie Heimschild - Pravny expertny system Lalik - Modelovanie emocii a motivacie Martinovic - Financny expertny system Probst - Pravny expertny system

15.2.2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska J. Sefranka

Logic Programing and Nonmonotonic Reasoning 1999 (5.medzinarodna konferencia)

Sprava o konferencii, ktora sa konala v El Paso, Texas, USA. Cielom konferencii LPNMR (konaju sa kazdy druhy rok) je prispiet k integracii vyskumu v umelej inteligencii (nemonotonne usudzovanie), logickom programovani a deduktivnych databazach. Cielom referatu je strucne informovat o tendenciach, okruhoch problemov, ktore sa objavili na vlanajsej konferencii.

22. 2. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska J. Sefranka

Dynamicke logicke programovanie

abstrakt

S paradigmou dynamickeho logickeho programovania prisli [1] (nadvazujuc na niektore nedavne prace). V pozadi je usilie reprezentovat evoluciu poznatkov (baz znalosti). Zakladna myslienka je, ze k dvojici logickych programov, $P$ (povodny program) a $U$ (modifikujuci program) sa konstruuje modifikovany program $P \oplus U$. Situaciu mozno zovseobecnit na postupnosti logickych programov. V [1] sa vychadza z toho, ze nie je mozna semanticka charakterizacia modifikacie, nutne je respektovat aj syntax do hry vstupujucich programov.

V [2] navrhujem semanticku charakterizaciu programov pomocou Kripkeho struktur. Tato charakterizacia umoznuje aj identifikovat (a pocitat) stabilne modely. Na Kripkeho strukturach je zadefinovana nejaka operacia, umoznujuca specifikovat modifikovane programy. Na zaver - zovseobecnenie konceptu dynamickych Kripkeho struktur.

[1] Alferes, Leite, Pereira, Przymusinska, Przymusinski: Dynamic Logic Programming [2] Sefranek: A Kripkean Semantics for Dynamic Logic Programming

29. 2. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska

Autoreplicators and Hypercycles in Typogenetics

Vladimir Kvasnicka Department of Mathematics, Slovak Technical University kvasnic@cvt.stuba.sk

abstract

A simplified formal system Typogenetics, closely related to present knowledge on molecular genetics, originally introduced by Hofstadter in his seminal book Dialogues with Gödel, Escher, Bach: An Eternal Golden Braid [1] is discussed. Within Typogenetics concepts of autoreplicators and hypercycles are defined, both these concepts belong to basic entities of current images of artificial life and/or artificial chemistry. A simple evolutionary approach for construction of both autoreplicators and hypercycles is suggested. Moreover, a metaphor of chemical reactions (chemostat) is applied to study of an emergence of autoreplicators. The used evolutionary approach for construction of hypercycles is able to produce only smaller hypercycles composed of two or at most three autoreplicators. For larger hypercycles, an emergence of hypercycles represents extremely complicated combinatorial optimization problem. Therefore we turn our attention to a sequential technique of their construction, a smaller hypercycle is enlarged by another auotoreplicator that is integrated into whole hypercycle. This method of successive construction of hypercycles substantially reduces combinatorial complexity of the original approach when whole hypercycles is simulateneously optimized.

7. 3. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je referat Petra Lalika

THE LINK BETWEEN BRAIN LEARNING, ATTENTION, AND CONSCIOUSNESS Stephen Grossberg

abstract
The processes whereby our brains continue to learn about a changing world in a stable fashion throughout life are proposed to lead to conscious experiences. These processes include the learning of top-down expectations, the matching of these expectations against bottom-up data, the focusing of attention upon the expected clusters of information, and the development of resonant states between bottom-up and top-down processes as they reach an attentive consensus between what is expected and what is there in the outside world. It is suggested that all conscious states in the brain are resonant states, and that these resonant states trigger learning of sensory and cognitive representations. The models which summarize these concepts are therefore called Adaptive Resonance Theory, or ART, models. Psychophysical and neurobiological data in support of ART are presented from early vision, visual object recognition, auditory streaming, variable-rate speech perception, somatosensory perception, and cognitive-emotional interactions, among others. It is noted that ART mechanisms seem to be operative at all levels of the visual system, and it is proposed how these mechanisms are realized by known laminar circuits of visual cortex. It is predicted that the same circuit realization of ART mechanisms will be found in the laminar circuits of all sensory and cognitive neocortex. Concepts and data are summarized concerning how some visual percepts may be visibly, or modally, perceived, whereas amodal percepts may be consciously recognized even though they are perceptually invisible. It is also suggested that sensory and cognitive processing in the What processing stream of the brain obey top-down matching and learning laws that are often complementary to those used for spatial and motor processing in the brain's Where processing stream. This enables our sensory and cognitive representations to maintain their stability aswe learn more about the world, while allowing spatial and motor representations to forget learned maps and gains that are no longer appropriate as our bodies develop and grow from infanthood to adulthood. Procedural memories are proposed to be unconscious because the inhibitory matching process that supports these spatial and motor processes cannot lead to resonance.

v utorok 14. 3. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Martina Takaca

Klasifikacia rovnovaznych stavov v kvalitativnych modeloch

abstrakt

Podurceny dynamicky system mozeme reprezentovat kvalitativnym modelom. Vysledkom simulacie kvalitativneho modelu je mnozina moznych spravani - sekvencii opisov stavov systemu. Naskyta sa otazka, ci je mozne z kvalitativnych modelov vytazit globalne informacie o dynamickom systeme, napr. identifikovat jeho rovnovazne stavy, urcit stabilitu, periodicitu, atd.

V mojom prispevku opisem metodu na identifikaciu a klasifikaciu rovnovaznych stavov isteho typu kvalitativnych modelov (QSIMovske QDE) zalozenu na vlastnostiach znamienkovych matic a loop analysis Y. Ishidu a poreferujem o performacnych vysledkoch implementacie tejto metody.

V utorok 4. 4. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Prednasa Jan Gaso (EU Bratislava)

Nespolahlive kolonie

abstrakt

Kolonie tvoria zakladny formalny model reaktivnych systemov. Kvoli zahrnutiu neurcitosti / nespolahlivosti / chybovosti do tohto modelu boli vytvorene nespolahlive kolonie. Su zalozene na komponentoch modelovanych stochastickymi gramatikami, pricom cely model splna urcite zakladne vlastnosti teorie spolahlivosti. Prispevok (v zjednodusenej forme) popisuje formalny model nespolahlivych kolonii, pricom je doraz kladeny na odvodzovanie (sekvencne aj paralelne), vypocet (ne-)spolahlivosti odvodenych slov a vplyv nespolahlivosti na jazyky generovane nspolahlivymi koloniami. Dalej su ukazane niektore vlastnosti jazykov a tried jazykov generovanych nespolahlivymi koloniami, ich uvazovane vyuzitie v jednoduchych simulaciach a mozne interpretacie nespolahlivosti v danom modele.

Strucny obsah: 1) Uvod 2) Teoria spolahlivosti 3) Zakladny model nespolahlivych kolonii 4) Odvodzovanie 5) Vypocet spolahlivosti 6) Jazyky, triedy jazykov; vlastnosti 7) Mozne interpretacie nespolahlivosti

11. 4. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Milosa Kravcika

Adaptivne hypermedialne systemy

abstrakt

Hypermedialne systemy a aplikacie, najma tie zalozene na Webe, su popularne najma pre svoj intuitivny, uzivatelom riadeny pristup k informaciam. Mechanizmus asociacnych spojeni v hypermediach poskytuje uzivatelom navigacnu slobodu, ktora vsak autorom vacsich aplikacii znemoznuje predvidat vsetky mozne navigacne cesty, ktore moze uzivatel absolvovat. Preto uzivatelia casto nachadzaju odkazy na informacie, ktore su v danej chvili bud irelevantne alebo nezrozumitelne. Tento problem sa pokusaju riesit adaptivne hypermedialne systemy (AHS), ktore monitoruju spravanie uzivatela a podla toho prisposobuju prezentaciu. AHS moze na zaklade modelu uzivatela menit obsah a prezentaciu jednotlivych uzlov (stranok) ako aj strukturu spojeni a ich anotacie.

Pokusime sa nacrtnut sucasny stav vo vyvoji AHS. Uvedieme typicke aplikacne oblasti, pouzivane adaptacne technologie, implementacne techniky, ich hodnotenie, spomenieme modelovanie aplikacnej domeny, uzivatela a tiez niektore problemy pri navrhovani adaptivnych aplikacii na Webe.

V utorok 18. 4. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Tibora Szilassyho

Rozpoznavanie reci pomocou skrytych Markovovskych modelov

abstrakt

Zaciatkom 80-tych rokov sa zacinali prve pokusy o aplikovani skrytych Markovovskych modelov (hidden Markov models,HMM) v rozpoznavani reci. Vdaka tomu, ze model ma dobre matematicke zaklady a dobre modeluje recovy signal, aj dnesne systemy su vo vacsine pripadov zalozene na tomto modeli.

Princip metody modelovania reci Markovovskymi modelmi vychadza z predstavy o vytvarania reci. Generovanie reci clovekom si mozeme predstavit tak, ze hlasove organy su v priebehu kratkeho casoveho intervalu v jednom z konecneho poctu stavov artikulacnych konfiguracii. V uvazovanom mikrosegmente hlasovy organ produkuje kratky signal, ktory zavisi od stavu artikulacnych organov a moze byt popisany urcitymi spektralnymi charakteristikami. Mozeme predpokladat, ze pocet spektralnych charakteristik je konecny.

Z predstavy o vytvarania reci vychadza i konstrukcia klasifikatora, zalozena na modelovani recoveho signalu pomocou Markovovskeho procesu. Pri tomto procese su generovane dve vzajomne zviazane casove postupnosti nahodnych premennych, a to podporny Markovov retazec, ktory je postupnostou konecneho poctu stavov a retazec konecneho poctu spektralnych vzorov. Pre jednotlive spektralne vzory su vytvorene nahodne funkcie, ktore pravdepodobnostne ohodnocuju vztah tychto vzorov ku kazdemu stavu. Predpoklada sa, ze v diskretnych casovych okamihoch je proces v jedinom stave a mozeme ho pozorovat prostrednictvom nahodnej funkcie korespondujucej s danym stavom. Podporny Markovov retazec meni stavy podla svojej matice pravdepodobnosti prechodu. Pozorovatel vidi iba vystup nahodnych funkcii a nemoze priamo pozorovat stavy podporneho Markovovskeho retazca, preto pouzivame termin skryty Markovovsky model.

2. 5. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Mareka Nagya

Spracovanie signalov a spracovanie zvuku (digital signal processing and speech signal processing)

abstrakt

- FIR (finite impulse response) filter a IIR (infinite ... ...) filter - prepojenie na z-transformacie - LP-analyza, specialny pripad IIR - LP synteza reci

V utorok 9. 5. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Jana Habdaka

Vyvoj jazyka v umelych systemoch

abstrakt

V umelych systemoch prebieha komunikacia na urovni jazyka volani, ktora umoznuje kooperovat agentom v komplexnych spolocenstvach. Tato komunikacia spociva vo vymene signalov, ktore sposobuju zmeny spravania, ich vyznam je pevny a preto vyvolavaju pevne reakcie. Sucasne technicke prostriedky vsak mozu plnit aj uplnu komunikacnu funkciu, ktoru predstavuje v zivych systemoch protojazyk. Mozeme klast otazky, jednat sa o cenu aj pocuvat pribehy. Aby sme umoznili vyvoj uplneho, strukturovaneho jazyka, potrebujeme zaviest koncept casu, ktory zacne plnit aj reprezentacnu funkciu jazyka. V buducich umelych systemoch potrebujeme mat casovu kategoriu, pojem TERAZ (a koncepciu pritomneho, minuleho a buduceho), ktory bude v umelych systemoch konstituovat reprezentacie on-line.

19. 9. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK pokracuje seria seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska J. Sefranka

RoboCup 98

abstrakt

AI magazine, Spring 2000 je venovany (takmer cely) futbalovemu turnaju robotov, RoboCup 98.

Mojim cielom je zreferovat hlavne myslienky prehladoveho clanku o celom turnaji a clanky tvorcov vitaznych teamov v kazdej kategorii: simulovany futbal, male realne roboty, stredne velke realne roboty.

Autori sa venuju sirokej skale problemov - od HW cez percepciu, modelovanie agentov, multiagentove ucenie, kooperaciu a komunikaciu agentov, az po strategicke spravanie teamov. Opisuju riesene vyskumne problemy a upozornuju aj na neriesene (otvorene) problemy.

V utorok 26. 9. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Jana Sefranka

Dynamicke logicke programovanie abstrakt

Evolucia poznania (baz poznatkov) je klucom k pochopeniu common sensu a usudzovania, ktore sa navonok prejavuje nemonotonnostou. Dynamicke logicke programovanie (DLP) je novym pristupom k modelovaniu (pochopeniu) evolucie baz poznatkov.

Poreferujem o pristupe zakladatelov myslienky DLP (Przymusinski, Pereira a spolupracovnici), zalozenom na syntaxi. Predlozim navrh na semanticku charakterizaciu DLP. Nacrtnem predstavu o tom, ako tato semanticka specifikacia umozni rychly vypocet toho, co plati v zmenenej baze poznatkov.

Referat je zalozeny na praci "A Kripkean Semantics for Dynamic Logic Programming", ktora je akceptovana pre konferenciu LPAR'2000 (Logic for Programing and Automated Reasoning).

3. 10. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Uvodne slovo Jan Sefranek. Nepojde o dvojhodinovu prednasku, skor o formulaciu niektorych otazok. Predpokladam, ze diskusia moze byt ziva (diskusia na taketo temy byva mnohorocna).

Metafora/provokacia cinskej izby

Searlov argument (ktoreho cielom je ukazat, ze pocitacom nemozno pripisat kognitvne stavy) nie je namiereny proti opatrnej umelej inteligencii ("weak", "cautious").

Napriek tomu si najprv polozim otazku, co tento argument hovori o opatrnej umelej inteligencii, teda o pristupe k AI, ktoreho cielom je nejako prispiet k pochopeniu (niektorych aspektov) ludskeho spravania (v tom aj myslenia).

Potom prejdem k cielu Searlovej kritiky: k umelej inteligencii, ktorej cielom je (zhruba) konstruovat stroje a programy, ktore "su myslou", doslovne "rozumeju" a zazivaju dalsie kognitivne stavy.

Pozornost sustredim na analyzu dvoch domen (alebo opatrnejsie, na pytanie sa o ich povahe). Jednou su mentalne procesy a stavy. Druhou vyznamy.

V utorok 10. 10. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude priestor seminara z umelej inteligencie venovany informacii o vznikajucom Laboratoriu umelej inteligencie.

> Prijemny den vam prajeme, > tymto by sme chceli pozvat vsetkych studentov a zaujemcov o umelu > inteligenciu na MFF UK na prve stretnutie Laboratoria Umelej Inteligencie so > studentami, ktore sa uskutocni v utorok 10.10.2000 o 14:00 (v case konania > seminara z umelej inteligencie) v akvariu I. Na tomto stretnuti by sme sa s > vami chceli porozpravat o tom co AI-lab je o jeho cieloch a aktivitach. > > Blizsie informacie o AI-labe su (a budu) zverejnene na adrese > http://ailab.fmph.uniba.sk/, pripadne na e-mail adrese > Peter.Novak@st.fmph.uniba.sk. > > Vsetci zaujemci su vitani!!! > > AI-lab team. > > >

17. 10. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je referat Jana Sefranka

Dynamicke logicke programovanie a agenty

abstrakt

Cielom referatu je informovat o vyskumoch skupiny okolo prof. Pereiru (Centro de Inteligencia Artificial, Universidade Nova de Lisboa) tykajucich sa aplikacii logickeho programovania (LoP), specialne dynamickeho LoP (DyLoP) na specifikaciu schopnosti racionalnych agentov. Zvacsa ide o clanky z r. 2000.

Technicky je nosnou myslienkou zovseobecnenie DyLoP na multidimenzionalne DyLoP. Budem informovat o niektorych aplikaciach (alebo nametoch na aplikaciu).

24. 10. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe su tri referaty studentov tretieho rocnika.

Alexandra Takac referuje o clanku z AI Magazine, vol. 21, No 1, Spring 2000 Fujita et al. Vision,Strategy, and Localization Using the Sony Legged Robots at RoboCup-98

Jan Marcok Andre et al. Three RoboCup Simulation League Commentator Systems, AI Magazine, vol. 21, No 1, Spring 2000

Ondrej Jaura Dufee Distributed Continual Planning for Unmanned Ground Vehicle Teams AI Magazine, vol. 20, No 4, Winter 1999

31. 10. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Michala Ceresnu
SCREEN: Ucenie sa plochej syntaxe a semantiky hovoreneho jazyka

abstrakt

Mojim cielom bude predstavit uciaci sa system SCREEN na spracovavanie plochej syntaktickej a semantickej analyzy hovoreneho jazyka vytvoreny na univerzite v Hamburgu. Je to hybridny, chybam dobre odolavajuci, system, ktory pri analyze vyuziva sucasne neuronove siete (tie pouziva aj pri uceni sa z prikladov) a algoritmy spracovavajuce symbolicke lingvisticke znalosti dodane clovekom.

V utorok 21. 11. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Michaely Acovej

Cogitoid - model mysle (?)

abstrakt

Cogitoid je formalny model uciaceho sa systemu, autorom (J. Wiedermann) prezentovany ako model ludskej mysle. Cielom prednasky bude predstavit tento model, ktory pracuje s konceptami a asociaciami medzi nimi, pricom pouziva iba diskretne hodnoty (cele cisla). Algoritmus ucenia je zalozeny na organizacii mnozin konceptov a asociacii, pomocou ktorych sa na zaklade postupnosti vstupnych mnozin konceptov generuju vystupne systemy mnozin konceptov.

Filozoficky mozno tento model zaradit ako behavioristicky. Zaujimavy je tym, ze jeho autor predstavuje premostenie medzi teoretickou informatikou a umelou inteligenciou.

Teoreticke vystupenie prednasajucej bude on-line ludovo komentovane veducim jej diplomovej prace Andrejom Lucnym.

V utorok 28. 11. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska prof. Kvasnicku

Emergencia strategie pomocou ucenia s odmenou a trestom (reinforcement learning)

Vlado Kvasnicka

Katedra matematiky CHTF STU

abstrakt

Metody riesenia zlozitych uloh, pre ktore tvorba efektivneho modelu je velmi obtiazna, patria v umelej inteligencii medzi základné problemy uz od jej vzniku v 50. rokoch. Prostriedkami klasickej (symbolickej) umelej inteligencie tieto metody sa najcastejsie redukuju na rozne prehladavacie metody stromov rieseni, ktore su akcelerovane roznymi pravidlami a heuristikami

Cielom tejto prednasky ukazat efektivnost "subsymbolickych" metod umelej inteligencie, ktore su zalozene na neuronovych sietach. Pri rieseni tychto problemov neuronove siete zpravidla uz nemozu byt ucene jednoduchou gradientovou metodou, ale jej zovseobecnenou verziou nazyvanou "ucenie s odmenou a trestom (reinforcement learning)". Pomocou jednoduchych prikladov (napr. hra piskvorky , alebo po angl. tic-tac-toe) je ukazane, ze tento pristup k uceniu neuronovych sieti je velmi efektivny, kde spontanne vznika - emerguje - strategia hry, bez nutnosti vytvarat jej model.

Priesvitky prednasky a jedna publikacia, kde su zosumarizovane hlavne vysledky prednasky su dostupne na anonymnej adrese:

ftp://math.chtf.stuba.sk/pub/vlado/RL_textbook/Kosice_November2000.ps.zip

ftp://math.chtf.stuba.sk/pub/vlado/RL_textbook/Kosice_November2000.pdf.zip

ftp://math.chtf.stuba.sk/pub/vlado/RL_textbook/ATP_Journal_Kvasnicka.pdf

V utorok 12. 12. 2000 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska ing. Ivana Kapustika (Katedra informatiky a vypoctovej techniky STU)

RoboCup Soccer na KIVT

abstrakt
Prva cast seminara sa tyka letneho semestra 2000. Ako sme do tejto prace zapojili studentov, co sa im podarilo dosiahnut a ake zavery sme z tejto prace odvodili. Druha cast je venovana sucasnemu semestru, kde sa tim studentov venuje tomuto problemu v ramci predmetu Timovy projekt. Najzaujimavejsim priebeznym vysledkom je analyza najlepsich timov z medzinarodnych sutazi RoboCup.

V utorok 30. 1. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prva cast prezentacie rozpracovanych diplomovych prac, ktore maju byt ukoncene do 30. 4. 2001:

1. Borovsky - Tragedia spolocneho a evolucne algoritmy
2. Cesnek - Mechanizmy koordinacie spravania - reaktivne a behavioralne zalozene systemy
3. Hybl - Emergencia koordinovanej komunikacie v multiagentovom systeme
4. Kalab - Typogenetika
5. Kanich - Vysetrovanie dynamiky realistickych modelov neuronovych sieti
6. Kubacak - Model dat pre CBR
7. Kveton - Directed percolation in 1+1 dimension
8. Malcovsky - Modelovanie naivnych fyzikalnych predstav

V utorok .. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je druha cast prezentacie diplomovych prac z umelej inteliencie, ktore sa budu odovzdavat koncom aprila:

1. Malcovsky Modelovanie naivnych fyzikalnych predstav

2. Marinicova Semanticka charakterizacia dynamickeho logickeho programovania

3. Matz Simulacia medzietnickej kooperacie pomocou evolucnej vazenskej dilemy 4. Skopek Porovnanie uciacich sa algoritmov na probleme bludiskoveho ucenia

5. Stolc Triedy formalnych jazykov a ich subsymbolicka reprezentacia v neuralnych strukturach

6. Strohner Vyuzitie dynamickych Kripkeho struktur na efektivne hladanie stabilnych modelov

7. Uhliar Vyuzitie principov ES v problematike konfiguracie telekomunikacnych sieti

8. Zervan Modelovanie EEG signalu pomocou Hidden Markovovych Modelov

V utorok 13. 2. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Martina Takaca

"Konceptualna reprezentacia: od konekcionizmu k symbolom"

abstrakt

K problemu reprezentacie informacii sa obvykle v kognitivnych vedach pristupuje z hladiska konekcionizmu alebo symbolovej paradigmy, pricom casto chyba zmysluplne premostenie. Gardenfors navrhuje ako premostenie konceptualnu reprezentaciu zalozenu na geometrickych strukturach.

Dalsim problemom je hladanie zmysluplnej semantiky jazyka: realisti zobrazuju symboly na objekty realneho sveta, Fodor ich preklada do Mentalciny. Aj tu Gardenfors ponuka navrh riesenia...

Vo svojom prispevku ukazem ako konceptualna reprezentacia suvisi s percepciou, zavediem pomocou nej kognitivnu semantiku a ilustrujem javy ako metafora a revizia konceptov.

V utorok 20. 2. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Jana Sefranka "Jumping to conclusions"

Kratky abstrakt
Cielom prednasky je nanovo premysliet myslienku "skakania k zaverom" (rychleho hypotetickeho usudzovania). Navrhne sa teoria kombinujuca schopnost usudzovat rychle a niekedy mylne so schopnostou pouzit dokladne logicke usudzovanie, ak je na to dovod.

Podrobnejsi abstrakt
==================== John McCarthy v polovici sedemdesiatych rokov pochopil (a dalsi s nim), ze usudzovanie vypoctoveho modelu inteligencie nemoze by zalozene iba na dedukcii a otrocke zapisovanie znalosti v prvoradovom jazyku nie je cesta, po ktorej treba ist (problem ramca atd.).

Preto prisiel so sloganom "jumping to conclusions" a s programom opisat a implementovat takyto druh usudzovania (spolu s hutnejsim sposobom reprezentacie znalosti).

To bolo niekedy pri pociatkoch studia nemonotonneho usudzovania. Vyse dvoch desatroci vyskumu vsak ukazalo, ze ide o vypoctovo narocnejsie usudzovanie ako je dedukcia.

Cielom prednasky je prezentovat navrh, ako mozno nanovo pochopit myslienku skakania k zaverom. Pojde o formalnu teoriu usudzovacich agentov, ktora kombinuje dve schopnosti: Schopnost rychlo a okamzite "vidiet" nejaky zaver (tak ako ludia) a aj schopnost detailnejsie argumentovat, zdovodnovat vtedy, ked to nejaka udalost (problem) vynucuje (tak ako to robia ludia).

Navrhne sa formalizacia usudzovacieho agenta, prijimajuceho zavery rychle s tym rizikom, ze mozu byt mylne. Dostava spravy z okolia (od dalsich agentov v prostredi, niektori z nich su usudzovaci). Na zaklade tychto sprav je schopny identifikovat, ze s jeho usudzovanim niekedy nie je vsetko v poriadku. Vtedy "konzultuje" "idealneho usudzovaca" -- nejaky odvodzovaci [Astroj, zalozeny na nejakej logike.

V utorok 6. 3. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Luby Benuskovej

Problem neuronoveho kodu

abstrakt

Neurony komunikuju informaciu pomocou nervovych impulzov, tzv. akcnych potencialov, ktore maju vsetky rovnaky tvar a amplitudu. Otazka znie, ako je informacia v zmysle obsahu jednotlivych aspektov (priznakov) podnetu, kodovana pomocou takychto impulzov. Je to priemerna frekvencia impulzov? Tu je problem v tom, ze neurony nemaju cas pocitat tento priemer. Na jednej urovni spracovania v mozgovej kore maju miliony neuronov k dispozicii iba 10-20 milisekund. Je to "timing" - casovanie impulzov? Tu je problem v to, ze palenie neuronov je pravdepodobnostne (Poissonovske) a ako odpoved na ten isty podnet neuron negeneruje impulzy presne v tych istych casoch. Je to synchronizacia, aj ked docasna, impulzov istych subpopulacii neuronov? Ako by fungovalo kodovanie a dekodovanie v tomto pripade? V prednaske rozoberieme rozne argumenty, pre a proti jednotlivych moznosti kodovania.

V utorok 13. 3. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je referat P. Uhliara, referuje clanok

Model-Based Diagnosis under Real-World Constraints, Adnan Darwiche, AI Magazine summer 2000

abstrakt

Autor porovnava model-based a rule-based diagnosticke systemy, popisuje nim vyvinuty diagnosticky nastroj (model-based). Podrobnejsie popisuje 3 hlavne crty nim vyvinuteho systemu: 1. compositional modeling approach 2. structer-based computational approach 3. ability to synthesize embeddable diagnostic systems for a variety of software and hardware platforms

V utorok 20. 3. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Mareka Nagya

Multi-band pristup v rozpoznavani reci

abstrakt

Rovnako ako v inych oblastiach aj v rozpoznavani reci vznikli dva tabory. Lisia sa v spracovani recoveho signalu. Full-band spracovanie, pristupuje k spracovaniu rec. signalu ako k celku. A naopak multi-band pristup deli signal na (prekryvajuce sa) frekvencne pasma, s ktorymi pracuje oddelene. Samozrejme v konecnej faze sa dielcie vysledky multi-band pristupu spoja (a tu vznikaju zaujimave otazky).

Tazisko prednasky bude na multi-band pristupe porovnaneho s full-band pristupom.

Nosna literatura:

Naghmeh Nikki Mirghafori: A Multi-Band Approach to Automatic Speech Recognition ICSI, Berkeley, California, January 1999. http://www.icsi.berkeley.edu/

V utorok 27. 3. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska Jozefa Nagya

Teoria navrhovania sedeni pre "Light-Sound Machine"

abstrakt

Pre terapeuticke ucely su dostupne zariadenia, ktore pomocou svetelnej a zvukovej stimulacie vedia ovplyvnit stav vedomia cloveka. ( oznacovane tiez: "Light-Sound Machine", "Brain Machine", "Mind Machine" ) Sedenie je zostavene najcastejsie podla teorii vychadzajucich z indickej duchovnej filozofie ( joga, cakry, stavy vedomia ). Na cloveka sa posobi pomocou navrhnutych priebehov pre svetelnu a zvukovu stimulaciu, ktore aktivne vnima. Moznosti pre volbu priebehov signalov a teorie, ktore su v pozadi ich pouzitia, budu prezentovane. Spomenuty sposob ovplyvnovania stavu vedomia je mozne pouzit pri biologickej spatnej vazbe (biofeedback). Aktivita mozgovej cinnosti je snimana pomocou meracieho pristroja (EEG), vyhodnocovana pocitacom a ten poskytuje svetelne a zvukove signaly.

Referat bude z prirucky pre tvorcov sedeni s tymito masinkami. James Mann: Awakening Mind I., Creating Sound and Light Session on Advanced Programmable Mind Machine, Enlightened Enterprises, 1996

V utorok 3. 4. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska profesora Vladimira Kvasnicku

Artificial chemistry

abstract

Artificial chemistry is a branch of contemporary computer science that uses a chemical metaphor as a new approach how to perform computations by a highly parallel manner. It can be defined by (1) a set of objects (a chemostat composed of molecules) and (2) a set of transformation rules (chemical reactions), which specify how the objects are transformed into other objects. The main purpose of artificial chemistry is to study formal systems that are based on the chemical metaphor and that are potentially able to perform parallel computations, and formal autocatalytic chemical systems (molecules are represented by structured objects) for purposes of "in silico" simulations of an emergence of living systems.

V utorok 10. 4. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe su prednasky Brana Kvetona a Tomasa Kalaba

Branislav Kveton

Urcovanie kritickej hodnoty orientovanej perkolacie v 1+1 dimenziach

abstrakt

Perkolacia je nahodny proces, pomocou ktoreho sa daju popisat a modelovat rozlicne prirodne deje, u ktorych dochadza k tvorbe klastrov. Nazov pochadza z anglickeho slova percolation = presakovanie, ktore velmi dobre ilustruje samotnu problematiku. Perkolaciu simulujeme na roznych typoch mriezky (stvorcova, trojuholnikova, ...), kde kazdy uzol mriezky obsadzujeme s pravdepodobnostou p. Medzi zakladne hodnoty, ktore su v perkolacii skumane, patri aj kriticka hodnota perkolacie pc. Ta je najmensou takou pravdepodobnostou p, pri ktorom sa uz objavuje nekonecny kluster v nekonecnej mriezke. Diplomova praca sa zaobera urcovanim pc pomocou numerickych a analytickych metod. V pripade analytickych metod popisuje kombinatoricke problemy, ktore su s presnym riesenim podobnych uloh spojene a snazi sa nacrtnut mozne riesenie.

Tomas Kalab

Emergencia autoreplikatorov a hypercyklov v typogenetike

abstrakt

Typogenetika je formalny system inspirovany molekulovou biologiou prvy krat uvedeny Hofstadterom v knihe Dialogues with Gödel, Escher,Bach: An Eternal Golden Braid. System pracuje s retazcami nad abecedou styroch znakov (nukleových baz). Obsahuje formalne prostriedky na reprodukciu tychto retazcov, ktoré su zakodovane priamo v retazci. Vdaka tejto vlastnosti ma zmysel zaoberat sa retazcami, resp postupnostami retazcov, ktore dokazu vytvorit kopiu seba samych. Konstrukcia takychto retazcov predstavuje netrivialny problem, ktory je mozne uspesne riesit pomocou genetickeho algoritmu.

Na prednaske budu objasnené zakladne pojmy typogenetiky a uvedeny postup akym je mozne vytvarat s vysokou uspesnostou autoreplikatory a hypercykly pomocou genetickeho algoritmu.

V utorok 24. 4. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe su prednasky Vikora Zigo a Petra Novaka.

Viktor Zigo:

Learning Classifier Systems Keywords: classifier system, evolutionary alg., cognitive model, anicipatory learning process, generalization, action selection

abstract
: A classifier system is on-line learning system that seeks to gain reinforcement from its environment based on evolving set of clssifiers. It has originated from ideas and work of J.Holland. The realm in which these systems fits the best is the inference from data, (generalization into non-linear categories, action selection) both in Markov and non-Markov environments. However these system also suggest some Cognitive models. In my presentation I'd like to overview the general ideas, then the two successors: XCS and ACS (mainly), and look into them concentrating on their congnitive capabilities.

XCS - is intensivly developed system with following characteristics: - classifier fitness based on accuracy - reaching accurate maximal generalization - ability to handle noise

ACS - Anticipatory classifier system - classifier fitness based on strength (classic approach) - !! ability to form internal representation of environment without experiencing any reward (latent learning) - action planning - doesn't use GA, but instead generates correct classifiers

Peter Novak:

Stephen H. Muggleton Statistical Aspects of Logic-Based Machine Learning (2000).

Keywords: Inductive Logic Programming, Bayesian Inductive Logic Programming, U-learning, Learning from Positive Examples Only, Stochastic Logic Programs, Probabilistic Logic Representations.

abstrakt

Model U-learning, alebo U-ucenia je motivovany vseobecnymi problemami spojenymi s ucenim univerzalnych reprezentacii ako su logicke programy. Tento model je vytvoreny tak aby bolo mozne na vseobecnej urovni manipulovat s pravdepodobnostnymi distribuciami nad hypotezami pocas procesu ucenia. Tiez by som chcel porozpravat o uceni sa len z pozitivnych prikladov.

V utorok 22. 5. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe su prednasky Fridricha Matza a Martina Kanicha.

Fridrich Matz Simulacia medzietnickej kooperacie pomocou evolucnej vazenskej dilemy

abstrakt

Pouzitie hry vazenska dilema patrí v literatúre k casto pouzívaným jednoduchým prístupom k stúdiu rozdielnych pohladov na spoluprácu tak v zvieracej ako aj v ludskej spolocnosti. Najaktívnejsou oblastou výskumu je evolučná verzia tejto hry. Stratégie, ktoré majú nízky bodový zisk vymierajú, zatial co stratégie s vysokým bodovým ziskom sa rozmnozujú, pricom tento proces je stále opakovaný. Úspech stratégie v evolučnej hre väzenskej dilemy tak závisí viac na dobrom skóre oproti iným úspesným stratégiám, ako na dobrom skóre voči sirokému spektru stratégií. Na prednáške ukážeme, použitie hry evolučnej väzenskej dilemy na štúdium spolupráce medzi dvomi rozdielnymi etnickými skupinami. Podrobnejšie sa budeme venovať rôznym stratégiam, použitých pri medzietnickej spolupráci a vplyvu priestorového rozmiestnenia jedincov z príslušných etník na toroidálnej mriežke.

Martin Kanich
Vysetrovanie dynamiky realistickych modelov neuronovych sieti

abstrakt

Spravanie neuronovych sieti je velmi komplexne a je teda vhodne toto spravanie istym sposobom abstraktnejsie charakterizovat. Je toto spravanie stochasticke, deterministicke alebo nedeterministicke? Ukazeme si dva pohlady na dynamiku siete - z pohladu membranoveho napatia a vystupnych impulzov. Takisto spomenieme dva rozne pristupy k modelovaniu siete.

V utorok 25. 9. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Andreja Lucneho

Wide Area Network Programming

Prednaska poskytuje prehlad tem preberanych na letnej skole Lipari school '2001 a asociovanom workshope.

Teoreticke temy:

- spi-calculus rozsirenie pi-calculu, co je nastroj na modelovanie komunikacnych vztahov, o prvky umoznujuce modelovat bezpecnost. Konecny ale nedosiahnuty ciel je tu plne automatizovat verifikovanie daneho namodelovaneho komunikacneho protokolu z hladiska bezpecnosti. Vyznam pre WAN programing: zabezpenie bezpecnosti

- ambients logicky kalkul poskytujuci modelovanie sveta na baze tzv. semistrukturovanych dat, co su data organizovane v strome s lubovolnym vetvenim, kde je kazda hrana popisana, pricom tento popis moze byt zhodny aj pre viacej hran vychadzajucich z jedneho vrchola. Tvar dat je analogicky XML. Vyznam pre WAN programing: reprezentacia informacii v internete, dotazovaci jazyk v internete (obdoba SQL v databazach)

- automated verification pekna myslienka ako zabezpecit, aby uzly (resp. ich prevadzkovatelia) v internete verili kodu, ktory do nich pride na vykonanie (co je sucasna prekazka pouzivania napr. JSP u providerov a Java appletov u ich klientov). podstatou myslienky je, ze spolu s programom je zaslany i dokaz, ktorym si moze prijimatel overit, ze program je v poriadku a robi len to co robit ma. Vo vseobecnosti takyto dokaz nie je mozne automatizovane urobit pre program lubovolneho tvaru, ale pri zabudovani daneho mechanizmu do kompilatora je mozne aspon pre znacne mnozstvo programov ze su bezpecne (pritom bezpecne mozu byt aj ine, len sa to nich neda automaticky dokazat, a preto im radsej neverime).

- coordination (in Linda) Linda je povodne dost stary jazyk pre paralelne pocitace. S de-facto zanikom oblasti paralelneho programovania presiel tento jazyk do oblasti distribuovaneho programovania, kde stelesnuje coordinacnu platformu zalozenu nepriamej (avsak potencialne blokujucej) komunikacii, kde dve entity komunikuju cez tzv. space.

Prakticke temy:

- Java Jini ide tu o platformu zalozenu na Jave a RMI pre vyvoj distribuovanych aplikacii v internete. Cielom je prejst o sieti pocitacov, resp. sieti sluzieb ku sieti objektov, ktore sa v ramci sieti nachadzaju. Cielom je mat pripojene k sieti napr. pracku a mat moznost do nej vyslat mobilneho agenta, ktory v nej komtroluje otacky bubna, hlasi poruchy, zabezpecuje opravy a podobne. Dolezite mechanizmy z hladiska koordinacie su tu prevzate ciastocne z multiagentovych systemov, ciastocne z jazyka Linda a su to najma tzv. Look-up servis a Java Space

- XML Trieda jazykov pre dokumenty. Myslienka XML spociva v zruteni reprezentovanej informacie do puhych podkladov pre jej interpretaciu v interpreteri. Napr. www stranka v XHTML obsahuje len najzakladnesie objekty pre XHTML-browser, pricom zo samotneho XHTML dokumentu sa neda bez znalosti pravidiel pre interpretaciu v browseri ani usudit ako stranka bude v browseri presne vyzerat. Tazisko vedomosti za premieta na stranu browsera, takze hrozi ze pre jednotlive jazyky vznikne obrovske mnozstvo velmi sofistikovanych interpreterov, co by bola predsa len kruta dan za kompresiu dat. Preto je nadefinovanych niekolko XML jazykov, ktore maju specialne postavenie, najma XSLT, ktore konvertuje jeden XML jazyk na druhy a potom FO a niekolko dalsich jazykov na interakciu s uzivatelom. Takto je mozne pomerne velke mnozstvo jazykov spracovavat s malym poctom sofistikovanych interpreterov. XML jazyky su nesmierne vykonne z hladiska kompresie dat a z hladiska struktury softwaru na ich spracovanie. Na druhej strane neposkytuju mobilny kod. XML a Java objekty su v podstate konkurencne technologie na reprezentaciu informacii v internete.

- COOP (in Java) Konkurencne objektove programovanie v Jave nie je sice vrcholom ludskeho ducha ale je mozne. V Jave sa daju realizovat viac ci menej sikovne vsetky zname konkurencne mechanizmy.

Prednaska by mala poskytnut prehlad o sucasnom stave WAN programming, uviest zakladne myslienky a modelove priklady pre jednotlive mechanizmy ktore sa pren navrhuju, pripadne i pouzivaju.

V utorok 2. 10. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska prof. Kvasnicku

Emegencia modularity neuronovych sieti

Vladimir Kvasnicka Katedra matematiky FCHPT STU kvasnic@stuba.sk

Pri modelovani kognitivnych aktivit a funkcii mozgu, nezastupitelnu ulohu hraju umele neuronove siete. Modularita neuronovych sieti v tychto aplikaciach je dolezitym faktorom nielen neurobiologickej plauzibility navrhnuteho modelu, ale aj faktorom, ktory moze vyznamne ovplyvnovat rychlost ucenie neuronovej siete. V prednaske bude ukazane, ze modularita neuronovej siete podstatne redukuje tzv. interferenciu pri adaptacii. Pri evolucnej emergencii neuronovej sieti hra vyznamnu ulohu Baldwinov efekt, zvyhodnujuci neuronove siete s rychlejsou schopnostou adaptacie, ktore maju modularnu (ale im blizku) architekturu. Pomocou jednoduceho evolucneho algoritmu so zahranutim Baldwinovho efektu je mozne simulovat spontannu emergenciu modularity neuronovych sieti. V sucasnom konekcioniyme sa zacina hovorit o "evolucnom konekcionizme", ktory prekonava obmedzenia klasickeho konekcionizmu, ktory bol obvykle striktne antimodularny a antinativisticky.

V utorok 9. 10. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednasa Luby Benuskovej

Interakcia teorie a experimentu vo vypoctovej neurovede

Lubica Benuskova UI FMFI UK, Bratislava benus@ii.fmph.uniba.sk

Na konkretnom priklade chceme ukazat postup vypoctoveho modelovania v pripade skutocneho neurofyziologickeho experimentu. Experiment a jeho model sa tyka plasticity mozgovej kory, ktora bola vyvolana novou skusenostou pokusneho zvierata s jeho okolim. Najskor popiseme pozadie experimentu, jeho priebeh a vysledky. Zaroven predstavime ake znalosti musi "vypoctovy neurovedec" zvladnut, aby vedel vybrat vhodny matematicky formalizmus, navrhnut prislusne zjednodusenia, prislusnu architekturu neuronovej siete a ako potom prebieha vlastna simulacia.

V utorok 16. 10. 2001 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je prednaska ing. Ivana Kapustika z Katedry informatiky FEI

Ako vytvorit hráča pre simulovaný robotický futbal

Na katedre informatiky a výpočtovej techniky sa simulácii robotického futbalu venujeme uz dva roky. Realizovali sme uz dve lokálne sútaze RoboCup a nasou snahou je dostat sa na medzinárodnú sútaz. Vytvorit vsak hráčov, ktorí by uspeli v medzinárodnej sútazi, nie je jednoduché. Vyzaduje sa od nich aby efektívne a správne fungovali v určenom prostredí, mali zručnosti v práci s loptou, dokázali sa v každej situácii "inteligentne" rozhodnút, vedeli odhadnút stratégiu súpera a prispôsobit sa jej a na dosiahnutí vítazstva vzájomne spolupracovali. Na tomto seminári porozprávam o práci na nasom projekte, dosiahnutých výsledkoch a získaných skúsenostiach v tejto oblasti.

Vynimocne v STREDU 30.1.2002 o 14:00 v poslucharni I v pavilone matematiky FMFI bude seminar z umelej inteligencie.

Na programe su kratke (15 + 5 min) prezentacie (rozrobenych) diplomoviek studentov 5. rocnika (nazvy diplomoviek su iba predbezne).

Acova: Cogitoid Balaz: Kripkeovske struktury pre dobre fundovanu semantiku a rozsirene logicke program. Ceresna: Modelovanie porozumenia prirodzeneho jazyka, Cesnek: Behavioralna robotika, situovane systemy - kombinovanie spravani za ucelom vytvorenia dalsich zlozitejsich spravani. Ferak: Multiagentovy system skladajuci sa z neuronovych sieti, hrajucich nejaku hru, optimalizovanych genetickymi algoritmami Frivolt: Pravny expertny system Imrich: Databaza s nekonecnymi domenami Ivanco: Jazyk

Opat v STREDU (!), 6. 2. 2002,

tentoktrat o (!!!) 16.00 (!!!)

v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie.

Na programe je pokracovanie (a ukoncenie) prezentacii rozpracovanych diplomoviek.

Koval: Synteza spevu

Kruzic: Multiagentove modelovanie chybnych rieseni

Novak: Unifying inductive logic programming and data mining

Ondko: Kripkeovska semantika pre argumentacny framework

Ondriska: Porovnanie úspesnosti rozpoznávania izolovaných slov rôznymi prístupmi pri telefónnej kvalite mobilných telefónov

Palka: Emergencia komunikacie v populacii agentov

Zigo: Dynamic and Pragmatic Approaches to Contextual Reasoning and Modelling

Zibrita: Uciaci sa program

V utorok 19. 2. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je diskusia o Laboratoriu umelej inteligencie, uvedie ju a moderovat ju bude Jan Sefranek.

V minulom skolskom roku skupina iniciativnych nadsencov, studentov umelej inteligencie FMFI zalozila obcianske zdruzenie Laboratorium umelej inteligencie. Cielom Laboratoria bolo (je) - napomahat rozvoju umelej inteligencie na FMFI - zvysit vzajomnu informovanost o praci studentov (a ucitelov) na tomto odbore - vytvorit kontakty so softverovym priemyslom, hladat moznosti na aplikacie umelej inteligencie a na uplatnenie studentov v projektoch tohto typu.

Po vyse roku je cas na obhliadnutie sa dozadu, na istu bilanciu.

Iniciativa, o ktorej hovorime, je velmi vzacna. Nasou ulohou je starat sa o to, aby sa produktivne rozvinula. Dolezite bude inovovat viziu, ktora bola za zrodom AI Labu, udrziavat ju tak, aby bola stale lakavou.

Diskusia by sa mala tykat jednak problemov samotneho AI Labu, ale aj studia umelej inteligencie na nasej fakulte, ozivenia atmosfery, postavenia doktorandov, udrziavania vazieb s absolventami odboru atd.atd.

V utorok 26. 2. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska prof. Vladimira Kvasnicku.

Molekulova Darwinova evolucia in-silico

Vlado Kvasnicka

Katedra matematiky FCHPT STU

kvasnic@cvt.stuba.sk

Anotacia prednasky:

V sucasnosti sa ako jedna zo sucasti umeleho zivota (AL) prudko rozvija umela chemia (AC). tato oblast je zalozena na matafore chemickeho reaktora (chemostatu), ktory obsahuje molekuly, reprezentovane retazcami znakov. Nad chemostatom retazcov prebiehaju stochasticke "chemicke reakcie", ktore transformuju retazce - edukty na ine retazce - produkty. Tieto chemicke reakcie su specifikovane uzivatelom tak, aby v chemostate emergovali retazce s pozadovanou vlastnostou. V teoretickej informatike tento pristup moze sluzit ako model specialnych vysokoparalelnych procesov; v AL metody AC sluzia ako "prostredie" pre sledovanie emergencie systemov, ktore mozu alebo mohli by simulovat zive systemy alebo procesy v nich prebiehajuce. Zakladne informacie o AC mozno z tychto materialov:

Dittrich P. (1999) Artificial Chemistries (tutorial material). A tutorial held at ECAL'99, 13-17 September 1999, Lausanne, Switzerland, avalaible on address http://math.chtf.sk/pub/vlado/Artificial_Chemistry/Dittrich_alife6.pdf

Kvasnicka V. (2001) Umela chemia (plenarna prednaska na konferencii Slov. chem. spolocnosti v Banskej Bystrici, september 2001, ktora sa nakoniec neuskutocnila)

http://math.chtf.sk/pub/vlado/Artificial_Chemistry/BanskaBystrica_ARTCHEM.pdf

V prednaske bude pouzity pristup AC k modelovaniu molekulovej Darwinovej evolucie, kde molekuly budu reprezentovane retazcami celych cisel, pricom retazce su ohodbnocovane fitness pomocou zovseobecnenej Kauffmanovej KN funkcie.Numericke vysledky poskytuju vhodny argumentacny material pre interpretaciu neutralnych epoch evolucie, ako pripravneho aktu, kde pomocou netralnych mutacii sa genotyp populacie pripravuje na "skokovu" zmenu fitness. Na tejto jednoduchej urovni je mozne naformulovat jednoduchy formalny aparat na interpretaciu priebehu molekulovej Darwinovej evolucie. Prednaska je zjednodusenou verziou plenarneho referatu na europsku konferenciu o pocitacovej inteligencii, ktora bu v lete v Kosiciach

(pozri http://www.e-isci.sk ).

V utorok 5. 3. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Andyho Lucneho

Ste agresivny a zistili ste, ze ked poobede zjete cokoladu, ukludnite sa ? Tak potom sledujte:

"Genom ocami programatora"

Prednaska reprodukuje najnovsie poznatky v oblasti vyskumu ludskeho genomu z knihy "Genom" od M. Ridleyho, ktora sa nedavno objavila v ceskom preklade. Dokumentuje, ze molekularni biologovia a biochemici sa dostali uz natolko k podstate procesov iniciovanych genmi, ze biologia prestava byt zmesou najroznejsich poznatkov a nadobuda postupne charakter vedy opretej o malo zakladnych poznatkov, z ktorych sa daju ostatne odvadzat podobne ako v matematike.

Prednaska uvedie zakladne poznatky o genome (len tie, ktore su zaujimave z hladiska dalsieho odvodzovania) a vysvetlenia - z hladiska informatiky (nebudu sa rozdavat lieky!) - takych donedavna zahadami opradenych veci ako su:

- Cysticka fibroza - BSE - Rakovina - homosexualita - a ine

Ak ostane cas, mozeme ho vyplnit o uvahami o redukcionizme, jeho zjavnych uspechoch a tusenych ohraniceniach (podla Ridleyho).

V utorok 26. 3. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska dr. ing. Mikulasa Poppera, CSc.

Niektore teoreticke aspekty diagnostikovania ako procesu kognicie

Cielom prednasky bude uvedenie abstraktnej specifikacie diagnostikovania. Na baze "vopred danych struktur" bude vymedzeny proces zistovania fenomenov prejavujucich sa javmi, ktore su dostupne obzervacii. Pozornost bude venovana potrebe, uziticnosti a moznosti na symbolovej urovni stelesnit niektore atributy kognitivnych procesov v diagnostickom procese.

V utorok 9. 4. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Jana Sefranka

Semantika modifikacii nemonotonnych baz poznatkov

abstrakt

Za nemonotonnu sa povazuje taka baza poznatkov, ktora dovoluje akceptovat (odvodit) falzifikovatelne hypotezy. Ako model nemonotonnej bazy poznatkov bude v tejto prednaske sluzit mnozina logickych programov, na ktorych je definovana nejaka preferencia.

Obvykle sa tento problem studuje na urovni baz poznatkov (programov, pravidiel). Pozornost sa venuje predovsetkym konfliktom medzi pravidlami. Ukazem, co tato uroven nedovoluje korektne zvladat a ako alternativu predstavim uroven belief setov (mnozin presvedceni). Belief sety mozu obsahovat aj nemonotonne predpoklady. Konflikty medzi belief setmi su rozneho druhu, niektore sa daju zvladat lahko, ine tazsie.

Vyklad pojde skor po prikladoch a zakladnych intuiciach.

Okrem tejto, technickej roviny, budem sledovat aj dve ine roviny. Tomuto problemu sa venujem asi dva roky bez toho, ze by som vedel, ze ide o tento problem (a ze je tu nejaky kontrast medzi konfliktmi na urovni pravidiel a konfliktmi na urovni belief setov). Jedna z tych dvoch rovin je povaha teorie, druha povaha kognicie.

V utorok 23. 4. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Doc. RNDr. Lubomira Tomasku, CSc. Katedra genetiky PvFUK, tomaska@fns.uniba.sk

Mikroorganizmy ako model bunkovej morfogenezy, diferenciacie a medzibunkovej komunikacie

abstrakt

Jednou z najvyznamnejsich biologickych tem je vztah medzi formou a funkciou. Stale su vsak nezname mechanizmy, ktorymi je dosahovana komplexnost biologickych struktur, bunkovymi organelami pocinajuc a telami mnohobunkovych organizmov konciac. Prednaska bude venovana moznostiam vyuzitia mikroorganizmov ako jednoduchych modelov bunkovej morfogenezy, diferenciacie a medzibunkovej komunikacie, teda fenomenov, ktore su okrem ineho podstatne pri embryonalnom vyvoji vyssich zivocichov. Budu predstavene teoreticke zaklady projekov riesenych v nasom laboratoriu (prezentovanych na http://www.fns.uniba.sk/~kbi/kovlab)

V utorok 7. 5. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe su prednasky Aleksandry Takac a Jana Marcoka (o pripravovanych diplomovkach, termin ukoncenia v r. 2003).

Aleksandra Takac
Geneticke programovanie v data miningu abstrakt
Datamining - (polu)automaticke extrahovanie znalosti z dat (databaz) alebo ryzovanie z dat. Prehlad roznych problemov dataminingu: klasifikacia, modelovanie zavislosti, klastrovanie, objavovanie asociacnych pravidiel. Formovanie konceptov a generovanie rozhodovacich stromov na zaklade GP (J. Koza). Vyhody a nevyhody pouzitia genetickeho programovania a stromovej reprezentacie jedincov v populacii v danych problemoch. Moznosti a sposoby zvysenia efektivity DM pouzitim paralelizmu. Sposoby zvysenia kvality ziskanych vysledkov.

Jan Marcok
Jumping to conclusions abstrakt
Ludia v roznych situaciach casto hned vidia zaver. Nepouzivaju pritom ziadne inferencie. Maju v hlave iste (mentalne) modely a na zaklade toho konaju. Taketo usudzovania pouzivaju aj moji agenti: kazdy z nich ma belief pattern (je to agentovo aktualne presvedcenie o nejakej casti sveta) a tiez ma pristup k baze znalosti (mnozina logickych programov). Cize agenti vela nerozmyslaju ale "Skacu k zaverom" (Jumping to conclusions). Cielom agentov je najst nejaky objekt v prostredi (teda vyriesit isty problem).

V utorok 14. 5. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe su prednasky Matusa Kalasa a Jana Hnilu.

Matus Kalas
Zaklady BCM teorie unsupervised adaptacie neuronovych sieti

abstrakt
--------- 1. BCM pravidlo pre jeden neuron (BCM "perceptron")

-BCM neuron sa uci bez ucitela, teda len na zaklade vstupnej mnoziny bez target hodnuot (len textova vzorka) -predstavme si, ze neuron ma naviac dany nejaky modifikacny prah; ak suma vstupnej aktivacie v danom kroku prah prekroci, vstupne vahy sa proporcne k "velkosti" "ich vstupu" zvysia, inak sa znizia -velkost zmeny mouze zavisiet aj od toho, o kolko prekrocia, resp. "podkrocia" modif. prah -naviac muozeme modif. prah zaviest ako dynamicky parameter, ta bude funkcne zavisiet od minulych vstupov neuronu (ci bol v minulosti vela alebo malo aktivny)

2. Neurobiologicka motivacia BCM teorie a zakladne experimenty s BCM

-korespondujuc s realnymi pozorovaniami bola zavislost velkosti zmeny od velkosti magnitudy vstupnej aktivacie navrhnuta ako parabola s nulovymi bodmi v nule a v modif. prahu; jej tvar (vzdialenost modif. prahu od nuly) sa meni v zavislosti na minulej aktivacii - neuron si "zvyka" na silu svojej aktivacie (akosi priemernu za uplynule obdobie) -BCM teoria bola navrhnuta Bienenstockom, Cooperom a Munrom (BCM) na zaklade pozorovani synaptickej kortikalnej plasticity excitacnych synaps v primarnej zrakovej kuore maciatok -parametre neuronu boli nastavene tak, aby davali rovnake vysledky ako realny experiment, co sa aj podarilo -teoria modeluje excitacne synapsy, preto je puovodna hra na kladnych vahach a kladnych vstupoch, ktore sa este biologicky motivovane zasumia miernym sumom

3. BCM neuronova siet

-z BCM neuronov muozeme postavit doprednu umelu neuronovu siet (aj rekurentnu, ale o to teraz nejde); v zasade z jednej vrstvy paralelnych BCM neuronov -sieti muozeme este pridat takzvane lateralne inhibicne synapsy medzi neuronmi jednej vrstvy (s konstantnou vahou), vystup budeme pocitat ako VSTUP - vstupy ostatnych*inhibicna konstanta, to muozeme este prehnat cez aktivacnu funkciu (tradicne sigmoidu), takato siet sa nazyva dopredna siet s lateralnou inhibiciou, siet s doprednou lateralnou inhibiciou, alebo proste lateralno-inhibicna BCM siet

4. Statisticke vlastnosti BCM adaptacie

-co muoze vuobec takato unsupervised siet robit? -ake vystupy muoze po natrenovani davat, ked nou proste len presla trenovacia mnozina neotagovana target hodnotami? -da sa najst funkcia (objektivna funkcia, nieco ako energia systemu, alebo chybova funkcia u supervised NS), ktora sa pocas adaptacie BCM minimalizuje (tak, aby BCM pravidla popisane vyssie implikovali jej minimalizaciu) -z pracnej analyzy takto navrhnutej funkcie a z experimentov dokazeme povedat toto: -siet/neuron dostava len prvky z dakeho priestoru, tieto su v nom nejak statisticky rozhadzane -neuron nachadza smer v datach s co najmensim 2. statistickym momentom (rozptylom) a s co najvacsim 3. stat. momentom (to je tusim asymetrickost (?)) -pokial mame siet viacerych neuronov, kazdy hlada nejaky takyto smer -ked zapojime do hry lateralnu inhibiciu vhodnej sily, nutime neurony, aby si kazdy nasiel iny smer -siet statististickej mnozine dat proste zmeni reprezentaciu

Jan Hnila
Implementácia automatického tvorcu korpusu viet slovenského či anglického jazyka

V utorok 1. 10. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska profesora Vladimira Kvasnicku

"Pohlad informatika na memetiku - memetika in silico" ======================================================

abstrakt
.

Darwinovska evolucia je poznamenana tzv. informacnou barierou, t.j. nemoznostou genetickeho prenosu ziskanych poznatkov. Tato bariera moze byt odstranena pouzitim Dawkinsovej idey memov, ktore predstavuju informaciu dolezitu pre prezivanie organizmov. Bude popisany koevolucny model, kde genotyp organizmu je rozsiteny este o mem. Pomocou jednoduchych simulacnych vypoctov je ukazane, ze inkorporovanie memov podstatne akceleruje darwinovsku evoluciu. Zakladne myslienky prednasky su prezentovane v rukopisu vlanku poslaneho casopisun Advances in Complex Systems ftp://math.chtf.stuba.sk/pub/vlado/Meme_doc/Kvasnicka_Coevolution_AdvCo mplexSyst.pdf

=================

V MIMORIADNOM case a na MIMORIADNOM mieste v piatok 4.10. 2002, od 10:30 do 12:00 v miestnosti F 108 bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Dr. Herberta Jaegera

The "echo state" approach to analyzing and training recurrent neural networks. =================

abstract
: The talk introduces a new approach to the supervised training of recurrent neural networks, "echo state networks" (ESN). ESNs are characterized by two properties: (1) a large "echo state" recurrent neural network is used as a "reservoir" of complex dynamics; this network is not changed by learning; (2) only the weights of connections from the echo state network are learnt. The basic idea is sketched. Connections to the "Liquid State Network" approach currently investigated by Maass, Markram et al are outlined.

An important aspect of ESNs is their long trainable short term memory span. Memory depths of 100 time steps are easily accessible and can be exploited to identify nonlinear systems with long memory spans. Numerous examples are presented, e.g. chaotic time series prediction, text modeling, event detection for robots, speaker recognition, digit recognition, and motor control.

------------------------------------------------------------------ Dr. Herbert Jaeger

Fraunhofer Institute for Autonomous Intelligent Systems AiS.INDY, Schloss Birlinghoven, D-53754 Sankt Augustin, Germany

Phone (+49) 2241-14-2253, Fax (+49) 2241-14-2342

email herbert.jaeger@ais.fraunhofer.de

http://www.ais.fraunhofer.de/INDY/herbert/

V utorok 22. 10. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Andreja Lucneho, ktory bude referovat o knihe Blackmorovej: Memetika.

abstrakt
:

Prednaska bude referovat o knihe Suzan Blackmorovej Memetika. Blackmorovej praca nadvazuje na pracu R. Dawkinsa, ktory v Sobeckom gene definoval mem - a hoci nebol jediny kto tuto jednotku kulturneho prenosu zadefinoval, prave jeho pomenovanie sa ujalo. Podstata memov spociva v tom, ze sa na da hladiet ako na replikatory, teda ako entity ktore pretrvavaju v case vdaka tomu ze z hladiska entropie plundruju svoje okolie a nutia ho k vytvaraniu svojich kopii. Na replikatory je mozne aplikovat principy univerzalneho darwinizmu a divat sa na tak, ze sucasne z nich su prave tie ktore v minulosti prezili darwinovsky boj o prezitie. Pomocou tychto vlastnoti memov sa bezne vysvetluju urcite anomalie v spravani sa ludi: technohudba alebo prednasky v knazskom seminari plundruju neuronove siete v nasom mozgu (nastavuju ich na spravanie nevyhodne pre nase geny - rodinne neviazany sex ci celibat) a dalej sa siria. Blackomorova vsak ide podstatne dalej v pouziti memov pre argumentaciu o vyvoji ludskeho druhu, o odlisnostiach ludi a zvierat, o povahe ludskej spolocnosti i o ludskej dusi. Jej odvaha miestami presahuje jej moznosti, ale kazdopadne prinasa velmi zaujimave myslienky. Takze pokial si chcete dat spludovat svoju neuronovu siet noviu sadou memov, ste vitani.

V utorok 29. 10. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Martina Takaca

Jazyk: Model vzniku syntaxe

abstrakt

Medzi lingvistami sa vedu debaty o tom, ci jazyk vznikol genetickou evoluciou alebo emergoval z interakcii jedincov obdarenych vseobecnymi kognitivnymi schopnostami. Prednaska bude vychadzat z "tretej cesty": Jazyk je produktom vzajomnej interakcie medzi biologickou evoluciou na fylogenetickej skale, individualnym ucenim na ontogenetickej skale a kulturnym prenosom na glosogenetickej (historickej) skale.

Bude prezentovany model vzniku jazyka s prvkami syntaxe zalozeny na paradigme tzv. iterovaneho ucenia. Model ukazuje, ze tradicne argumenty ako poverty of stimulus alebo kreolizacia nemusia svedcit v prospech nativistickej hypotezy, naopak poverty of stimulus je v modeli nutnou podmienkou pre vznik kompozicneho jazyka.

Literatura:

S. Kirby: Language evolution without natural selection: From vocabulary to syntax in a population of learners, 1998.

K. Smith, H. Brighton, S. Kirby: Language Evolution in Multi-agent Model: the cultural emergence of compositional structure, 2002.

Kirby: Learning, Bottlenecks and the Evolution of Recursive Syntax, 2002.

V utorok 5. 11. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Petra Bodika

NewsBlaster - prvy pocitacovy novinar

Absrakt:

NewsBlaster je automaticky UI software, ktory kazdy den prehladava stranky tlacovych agentur (BBC, CNN, Reuters, ...) a zhromazduje nove spravy. Clanky najprv rozdeli do kategorii ako 'svetove spravy', 'veda', ... a v kazdej kategorii vytvori skupiny clankov, ktore sa venuju jednej teme. Ku kazdej teme nakoniec "napise" kratky sumar, ktory sa s niekolkymi obrazkami a odkazmi na vsetky pouzite clanky objavia na stranke NewsBlastra.

Vysledok si mozte pozriet na http://www.cs.columbia.edu/nlp/newsblaster/.

Aj ked NewsBlaster tak skoro nenahradi ludskych redaktorov, az 88% pouzivatelov ho uprednostni pred hladanim sprav na roznych strankach. Blizsie popisem pipeline-ovu architekturu NewsBlastra; spojenie algoritmov na clustrovanie, kategorizaciu a sumarizaciu textu.

Literatura: The NewsBlaster Team: Human Languages and Technology 2002 NewsBlaster Paper. http://www.cs.columbia.edu/nlp/newsblaster/papers/index.html

V utorok 12. 11. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska ing. Ivana Kapustika, Katedra informatiky FE STU

Eco-agenty

abstrakt

Riesenie ulohy v multiagentovom systeme moze byt urcene opisom spravania sa samotneho agenta, ako aj opisom vzajomnej koordinacie a kooperacie agentov. Eco-agenty su velmi jednoduche agenty a riesenie ulohy je u nich takmer vylucne definovane prostrednictvom vzajomnej koordinacie. Na prednaske tiez porozpravam na akych prikladoch sme testovali riesenie problemov koordinaciou a k akym vysledkom sme dospeli.

V utorok 19. 11. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je Doc. Ing. Daniely Durackovej, PhD., KME FEI STU

Uvod do implementacie neuronovych sieti na cipe

abstrakt

Prechod od biologickeho neuronu k integrovanemu obvodu. Zakladne principy digitalnych a analogovych implementacii NS vo VLSI. Sucasne architektury, perspektivy a trendy.

V utorok 26. 11. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilon FMFI UK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Tibora Hegedüsa, Katedra informatiky FMFI UK

Nove trendy v strojovom uceni

abstrakt

Budeme sa venovat niektorym novym trendom v strojovom uceni. Pojde o skupinove ucenie (ensemble learning), teda o najdenie niekolkych klasifikatorov pre dany problem a ich skombinovanie pomocou nejakej hlasovacej schemy. Analyza algoritmu AdaBoost, jedneho z algoritmov skupinoveho ucenia, poukaze na suvis s metodou SVM (support vector machines) ako klasifikatorom s velkou rezervou (large margin classifier).

V utorok 3. 12. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe su tri referaty studentov pripravene pre seminar kurzu Reprezentacia znalosti a inferencia. Seminar je venovany semantickemu webu.

Jan Senko : OIL

Prednaska sa bude venovat jazyku OIL, ako univerzalnemu nastroju na popis ontologii. Tento jazyk bol navrhnuty na prakticke vyuzitie v automatickych uvazovacich systemoch, a je postaveny na zaklade standardov XML a RDF. Vyuzitie budem prakticky demonstrovat pomocou editora OILed.

Tomas Nalevajko: RuleML

Inferencne pravidla sa dostali do popredia zaujmu, odkedy sa zacali vyuzivat v oblasti E-commerce a boli oznacene ako jedna zo zakladnych stavebnych technologii pre Semanticky Web. Rule Markup Intiative sa odhodlala k pociatocnym krokom definovat vseobecny Rule Markup jazyk (RuleML), ktory v momentalnej podobe pokryva cele spektrum pravidiel. Medzi jej hlavne zaujmy patri prepojenie existujucich priemyselnych standardov. Prednaska sa sustredi na model jazyka, na moznosti jeho vyuzitia a na prakticke vyuzitie pravidiel, coho dobrym prikladom su pravidla vyuzivane v obchodnej sfere.

Michal Hitka: Protege-2000

ako XML-editor a RDF[S] editor

V utorok 10. 12. 2002 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe su 3 prednasky studentov pre paralelne beziaci seminar o semantickom webe (pozri http://www.tbc.sk/sws/)

Ondrej Seman

KIF
Knowledge Interchange Format

Janka Lachova

SENSUS
Sensus je volne dostupna ontologia, ktora vznikla spojenim Penman Upper Model, ontologie Ontos, WordNetu, spanielsko-anglickeho slovnika a semantickych kategorii podstatnych mien z Longmanovho slovnika. Ontologia obsahuje okolo 70000 konceptov, ktore su rozne pospajane. Napriklad je mozne najst k danemu slovu synonyma, antonyma, podobne koncepty, nadradene a podradene koncepty, Sensus bol pouzity ako ontologia napriklad pre Ontoseek (nastroj na vyhladavanie na Internete, v Yellow Pages) a Pangloss (preklad zo spanielciny do anlictiny). ----------------------------------

Jan Kmet

XSL,XSLT - uvod venujem strucnemu zopakovaniu XML, - zobrazovanie XML, styling sheets CSS, XSL XSL: eXstensible Stylesheet Language - XSL, ako uzitocny jazyk na manipulaciu a zobrazovanie XML XML obsahuje 3 casti: 1) XSLT - jazyk pre transformovanie XML dokumentov 2) XPath - jazyk pre definovanie casti XML dokumentu 3) XSL formatovacie objekty - formatovanie XML

- spomeniem zakladne sablony, funkcie vysvetlim na prikladoch

- v zavere spomeniem moznosti spracovania XSL, (cient,server) podporu v browseroch,

abstrakt
Ondreja Semana k zajtrajsiemu (10.12.) seminaru:

Knowledge Interchange Format (KIF) is a computer-oriented language for the interchange of knowledge among disparate programs. It has declarative semantics (i.e. the meaning of expressions in the representation can be understood without appeal to an interpreter for manipulating those expressions); it is logically comprehensive (i.e. it provides for the expression of arbitrary sentences in the first-order predicate calculus); it provides for the representation of knowledge about the representation of knowledge; it provides for the representation of nonmonotonic reasoning rules; and it provides for the definition of objects, functions, and relations.

V utorok 28. 1. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe su prezentacie rozpracovanych diplomoviek (termin ukoncenia: 30.4.2003).

Ondrej Jaura Samoorganizacia slovnika v spolocenstve agentov Bohus Krivosik TemporĂĄlne usudzovanie v umelej inteligencii Alexander Moravcik Evolutionary Linguistics Jan Valky Akvizicia konvencii spravania a jazyka pomocou imitacie Jan Wall (rekurentne neuronove siete) Pavol Zibrita Elge, an Environment for Language Games Experiments

V utorok 4. 2. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je druha cast prezentacie pripravovanych diplomovych prac.

Milada Kovarova (multiagentovy pristup k expertnym systemom) Alexandra Takac Genetic Programming in Data Mining Peter Bodik Evolucna lingvistika Martin Jurkovic (formalizacia rozhodovacich procesov; aplikacie v expertnych systemoch) Matus Kalas Abilities of Self-organizing Recurrent Neural Networks Jan Marcok Vyuzitie zovseobecnenych logickych programov a ich stabilnych modelov (pohyb agentov v labyrinte)

V utorok 25. 2. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Jana Sefranka

O kognitivnej teorii reprezentacie a usudzovania

abstrakt

V prvej casti prednasky budem venovat pozornost Gardeforsovej kognitivnej teorii reprezentacie [1] a Fodorovym analyzam komputacnej teorie mysli [2]. V druhej casti prednasky predstavim alternativny pohlad na reprezentaciu. Usudzovanie bude jeho prirodzenou sucastou. Prezentovana koncepcia (nacrtnuta v [3]} aspiruje na to, aby mohla byt charakterizovana privlastkom "kognitivna", t.j., aby hovorila o veciach, ktore su spolocne zivocichom (cicavcom), detom v predjazykovom stadiu, ludom, (vypoctovym) modelom (vyssich intelektualnych schopnosti).

[1] Gardenfors: Conceptual spaces [2] Fodor: The mind doesn't work that way [3] Sefranek: Kognicia bez mentalnych procesov (v Rybar, Benuskova, Kvasnicka, editori: Kognitivne vedy)

V utorok 4. 3. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Jana Habdaka

Strojovy preklad - prehlad

abstrakt

Techniky prekladu, systemy strojoveho prekladu, statisticky strojovy preklad, jazykovy model, model prekladu.

V utorok 11. 3. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Andreja Lucneho

Modelovanie vo VRML na baze reaktivnych agentov

abstrakt

VRML (Virtual Reality Modelling Language) je jazyk na modelovanie 3D objektov. Od VRML 2.0 (= VRML 97) umoznuje zachytit aj urcitu dynamiku, tato je vsak limitovana na globalne riadeny system. Teda napr. zrazku dvoch guliciek je mozne modelovat len na zaklade toho ze sa povie obom gulickam v ktorom mieste maju prudko zmenit smer a ako - inak preletia cez seba. Prednaska sa zaobera lakavejsou alternativou, kde je dynamika realizovana na lokalnej baze. Teda v pripade s gulickami kazda gulicka vnima kde je druha gulicka a podla toho meni smer svojho pohybu - kazda gulicka je tu reprezentovana jednym agentom, pricom tieto agenty vzajomne komunikuju. Na realizaciu takehoto systemu je mozne vyuzit scripty v jazyku Java, ktore su pustane a casovane z VRML pluginu prehliadaca a komunikuju cez prostredie realizovane v statickej pamati JVM.

V ramci prednasky bude strucne vysvetleny i samotny jazyk VRML, takze je vhodna i pre tych ktori ho zatial nepoznaju. Znalost jazyka Java je vitana ale tiez nie je nevyhnutna. Sucastou prednasky je prezentacia konkretnych vyvojovych prostriedkov (vsetko vylucne free produkty, pripadne produkty vyzadujuce akurat bezplatne clenstvo v urcitych komunitach - za predpokladu non-commercial use), takze ucastnici budu moct v zapati vytvarat vlastne virtualne modely.

V utorok 25. 3. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je tentokrat

Diskusia o vyucovani umelej inteliogencie na nasej fakulte

vitane a ocakavane budu najma kriticke hlasy

V utorok 1. 4. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Mikulasa Poppera

Analogia v mysli a v pocitaci

aabstrakt v attachmente

V utorok 18. 3. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska RNDr. Marie Markosovej, PhD. KIVT FEI STU, Bratislava

Siete maleho sveta

abstrakt
Seminar je venovany zakladnej informacii o strukture socialnych sieti. Na zaklade myslienkoveho experimentu si ukazeme niektore protikladne vlastnosti socialnych sieti, ktore sa jednak podobaju vlastnostiam nahodnych grafov, ale aj vlastnostiam usporiadanych mriezok. Popiseme model socialnej siete, ktoryý v sebe zahrna tieto protikladne vlastnosti a ukazeme jeho prakticke aplikacie.

V utorok 8. 4. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Susanne Reiterer

"Foreign language brain processing: Can EEG oscillations predict good language learners?"

First I would like to give a very broad introduction to general, more philosophical thoughts about what language is and about questions and issues which build the essence of ongoing and iterative debates in language research - debates which connect various strands of science interdisciplinarily (like Genetics and Language, Anthropology and Language, Neuroscience and Language). Having discussed some of the bigger issues in language research I want to describe a few models and methods that are used to investigate brain functions and language within Cognitive Neurosciences. In the second part, I want to turn to EEG and EEG Coherence Analysis and to the topic of my research on the "bilingual brain".

Susanne Reiterer, M.A., Ph.D. Brain Research Institute, Vienna, AUSTRIA http://www.univie.ac.at/cognitiveneuroscience/

V utorok 15. 4. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Mareka Nagya

Penguin Quart - a voice controlled game

abstrakt

Problematika rozpoznavania reci sa v sucasnosti dostava do popredia. Aktivity sa sustredia do vyvoja inteligentneho recoveho rozhrania. V rozpoznavani reci sa vyprofilovali dva zakladne pristupy: rozpoznavanie pomocou neuronovych sieti a rozpoznavanie pomocou skrytych Markovovych modelov (HMM). V uvode prednasky sa zbezne oboznamime s problematikou HMM. Dalej budem popisovat experimentalny software na rozpoznavanie cisiel, ktory je zalozeny na pristupe pomocou HMM. Potom bude nasledovat popis priebehu experimentu v realnom prostredi.

V utorok 29. 4. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Petra Bodika

Simulovany roboticky futbal

abstrakt

RoboCup je organizacia, ktora bola zalozena s cielom podporovat umelu inteligenciu a robotiku a poskytnut standardny problem, kde sa moze skumat a pouzivat mnozstvo novych technologii. Tym problemom sa stalo hranie futbalu robotmi. RoboCup uz 7 rokov organizuje majstrovstva sveta v robotickom futbale v niekolkych kategoriach: small-size roboty, middle-size roboty, humanoidne roboty a simulovany roboticky futbal.

Simulovany roboticky futbal funguje na baze client/server. Na soccerserver sa pripoji 22 softwarovych agentov (clientov), ktori zo servera dostavaju vizualne a zvukove vnemy a posielaju mu cinnosti, ktore ma hrac vykonat (otocenie, pohyb dopredu, kopnutie).

Cinnosti agenta pocas zapasu mozme rozdelit do dvoch skupin: prva je individualna technika hraca, kde patria cinnosti ako prijem prihravky, pohyb hraca s loptou a silna strela na branu. Do druhej patria koordinovane akcie dvoch a viacerych hracov, ako prihravanie lopty a organizovanie obrannej a utocnej hry druzstva. Pocas preruseni hry (out, offside, odkop od brany, faul) moze hru riadit aj trener.

V prvej casti prednasky blizsie popisem simulator robotickeho futbalu -- soccerserver. V druhej casti rozoberiem algoritmy pouzite v agentoch z druzstva Carnegie Mellon University, ktore sa kazdorocne umiestnuje na poprednych miestach na majstrovstvach sveta.

Linky: www.robocup.org www-2.cs.cmu.edu/~coral/main/

V utorok 13. 5. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Marka Petrika

Rozsireny jazykovy model slovenciny pre Statistical Machine Translation

abstrakt

Chcel by som prezentovat moje skusenosti a vysledky s NLP slovenskeho jazyka pri konstrukcii rozsireneho jazykoveho modelu pre Statistical Machine Translation. Ako jeden zo zakladnych problem je morfologicka zlozitost slovenskeho jazyka, ktora velmi stazuje ucenie a preklad. Tento problem som sa pokusil vyriesit pomocou rozsirenia standardneho bigramoveho modelu a metodou na identifikaciu zakladov slov a ich pripon.

V utorok 20. 5. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Pala Petrovica (University of Trondheim)

Using evolutionary algorithms for design and robotics

abstract

In this more applied talk, I will speak about how evolutionary computation has been and is applied to various design problems (such as topological optimum design, or layout generation), and to the design of mobile robot controllers. We will show how we use the clusters of workstations for CPU expensive computation. The presented material will cover both some general overview with examples, and the projects from the Department of Computer Science at Norwegian University of Technology in Trondheim.

Vo stvrtok 29. 5. 2003 o 14.00

!!! (POZOR - NESTANDARDNY termin) !!!

v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska prof. Thomasa Eitera (Technische Universitaet Wien). Prof. Eiter patri medzi poprednych svetovych odbornikov v oblasti reprezentacie poznatkov, logickeho programovania, nemonotonenho usudzovania, deduktivnych databaz, zlozitostnych aspektov problemov umelej inteligencie, vo vypoctovej logike, v obhlasti agentovych systemov.

The IMPACT System for Heterogeneous Software Agents

abstract
: More recently, the interest in intelligent agent technology has increased a lot. The applications of intelligent agents range over many tasks including information filtering, stock monitoring, or information services which access and combine heterogeneous information sources. In that, any agent application will have to deal with legacy code, on top of which an agent system should be built. IMPACT is a platform for programming software agents that has this need as a design principle.

In this talk, we briefly present the overall IMPACT system. We then focus on action decision making, which is an important component of the system. IMPACT has a declarative action language, in which the (re)action of an agent in a system can be specified through agent programs. The action language is rule-based and uses principles of logic programming for evaluating the semantics of the program at run time. It has constructs for deontic modalities which allow to express a status of an action such as permission or obligation of performing that action. Different semantics exist, and more advanced ones allow for default rules which express normal behavior. While the general agent programs are intractable, restricted classes such as regular agent programs are executable in polynomial time. The design and deployment of (regular) agents is supported through the IMPACT Agent Development Environment (IADE) in a graphical user interface, which is briefly presented. Applications such as the integration of logistics data have been successfully implemented this way.

+---------------------------------------+---------------------------------+ | Thomas Eiter (prof) | Technische Universitaet Wien | tel : +43 1 58801 18460 | Institut fuer Informationssysteme | fax : +43 1 58801 18493 | Abtg. Wissensbasierte Systeme (184/3) | sec : +43 1 58801 18405 | Favoritenstr. 9-11, A-1040 Vienna | email : eiter@kr.tuwien.ac.at | AUSTRIA | http://www.kr.tuwien.ac.at/staff/eiter/ +---------------------------------------+---------------------------------+

V utorok 23. 9. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Andyho Lucneho

Kosy sik (Loxe phalanx)

Prispevok sa zaobera jednoduchymi experimetami na baze genetickych algoritmov, ktore sa snazia poodhalit podstatu javu znameho ako prerusovana rovnovaha (punctuated equilibrum). Ide o to, ze na zaklade fosilnych zbierok sa zda, ze biologicke druhy sa nevyvijaju priebezne, ale dlhe obdobia zakonzervovaneho stavu striedaju kratke obdobia prudkeho vyvoja. To je v rozpore s klasickou darwinistickou predstavou, avsak nie s jeho principmi. Skutocne mozno poukazat na niekolko javov, ktore su pri pocitacovej simulacii zodpovedne za to, ze nasledkom pravidelne sa vyskytujucich malych mutacii su v globalnom meritku zriedkavo sa vyskytujce skokove zmeny. Jednym z nich je zdvojenie atributu popisujuceho urcitu vlastnost, co sa v grafickom znazorneni populacie na funkcii reprodukcnej schopnosti prejavuje ako kosy sik. Vdaka tomuto fenomenu sa moze z dvoch jedincov ktori maju priemernu schopnost stastne skrizit nadpriemerny jedinec tak, ze zdedi prave tu zlozku atributu v ktorej obaja boli nadpriemerni a nezdedi tu zlozku v ktorej zaostavali. Kosy sik poukazuje na dalsi vyznam zdvojenia aliel na chromozomoch. Specialnym pripadom je Baldwinov efekt, pri ktorom je jednou zo zloziek plasticita atributu.

V utorok 30.9. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Martina Takaca

Vypoctove modely evolucie jazyka: sucasny vyskum Abstrakt

Cielom prispevku bude zreferovat skusenosti z workshopu Language Evolution and Computation, ktoreho som sa zucastnil v auguste v ramci European Summer School in Logic, Language and Information. Podam prehlad tem, ktore su momentalne v centre pozornosti (sudiac podla prispevkov, ktore odzneli) a niektore zaujimave modely budem prezentovat aj detailnejsie, pravdepodobne niekolko znasledujucich:

- Modelovanie kreolizacie zhladiska populacnej dynamiky

- Iterovane ucenie a problem groundingu modelov

- (Pokus o) modelovanie padoveho systemu

- Hlaskovy system, fonemicke kodovanie, modelovanie fonologickej zmeny

V utorok 7. 10. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska prof. Vladimira Kvasnicku

Preco existuju neutralne etapy v darwinovskej evolucii

Anotacia:

Bude prezentovany vseobecny pohlad na darvinovsku evoluciu, ktory sa obvykle nazyva "univerzalny darvinizmus". Tento pristup k interpretacii darwinovskej evolucii spociva v tom, za sa chape ako univerzalny algoritmus, ktory je aplikovatelny nielen v biologii, ale aj v inych vednych oblastiach. V informatike nasla tato idea svoju realizaciu vo vznijy evolucnych algoritmov. Pouzitim Eigennov a Schustrovej teoretie replikatorov je mozno naformulovat hypoteticky chemicky system, obsahujuci tzv. replikatory, medzi ktorymi prebieha darvinovska evolucia. Pomocou tohto pristupu simuluje sa tzv. molekulova evolucia, kde biomakromolekuly su reprezentovane binarnymi retazcami, ktorych fenotyp je rrealizovany pomocou tzv. foldingu tychto retazcov. Je ukazane, ze v takychto jednoduchych systemoch prebieha evolucia, ktora obsahuje dlhe neutralne obdovia (stazie), v ktorych sa fitnes systemu nemeni. V priebehu tento neutralnej etapy prebieha priprava na evolucny skok, do noveho fitnes vyhodnoteneho vacsim fitnes. Existencia neutralnych mutacii ma zasadny vyznam pre vysvetlenie evolucnych skokov, ktore gould nazyva "puncuated equilibria". Gradualisticky pohlad na evoluciu na nerusi, len jeho prejav na urovni fenotypu je pomerne vzacny, co sa vysvetluje potrebnostou sekvencie neutralnych mutacii k dosiahnutiu zmeny fenotypu, t.j. k evolucnemu skoku.

Literatura:

V. Kvasnicka ans J. Pospichal: ARTIFICIAL CHEMISTRY AND MOLECULAR DARWINIAN EVOLUTION IN SILICO. Collection of Czechoslovak Chemical Communications 68(2003), 139-179 ftp://math.chtf.stuba.sk/pub/vlado/Artifiacial_Chemistry/ Kvasnicka_CCCC_paper_20030139.pdf

Prof. Vlado Kvasnicka Department of Mathematics Slovak Technical University 81237 Bratislava, Slovakia Call:++421 2 59325104 or ++421 2 59325294 Mobile: ++421 908 565246 Fax :++421 2 52493198 email: kvasnic@cvt.stuba.sk web: http://math.chtf.stuba.sk

V utorok 14. 10. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Dr. Igora Farkasa, Ustav informatiky FMFI UK

Akvizicia slov u cloveka - konekcionisticky pristup

abstrakt

V prispevku sa zameriame na oblast modelovania jedneho kognitivneho procesu - akvizicie prirodzeneho jazyka, konkretne slov. Po strucnom uvode do psycholingvistiky (teorie akvizicie vyznamu slov) a neurolingvistiky akvizicie jazyka (neuralne korelaty slov) ako komplexneho vyvojoveho procesu sa zameriame na konekcionizmus, ako neuralne a kognitivne prijatelny pristup. Konkretne sa zameriame na modelovanie samoorganizacie lexikalnej vybavy jedinca - vyvoj semantickych map, ktorych existenciu mozno predpokladat v mozgovej kore cloveka. Tento model formalne nacrtneme a na priklade akvizicie slovnej zasoby 500 slov popiseme jeho vlastnosti - pozitiva, ale aj nedostatky, ktore by sa potiazne mohli odstranit.

V utorok 28. 10. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Jana Sefranka

Modifikacie nemonotonnych baz poznatkov Abstrakt

Ako teoreticky model nemonotonnej bazy poznatkov bude sluzit multidimenzionalny dynamicky logicky program (mnozina logickych programov, na ktorej je definovana relacia preferencie; medzi pravidlami roznych programov mozu vznikat konflikty, ktore sa riesia odmietanim pravidiel z menej preferovanych programov).

V prvej casti prednasky predstavim nove vysledky v tejto oblasti, ktore sa dosiahli v Lisabone a vo Viedni. Potom budem prezentovat klasifikaciu doterajsich pristupov, problemy, na ktore sa naraza a niektore ich riesenia. Nakoniec sa budem venovat semantickej konstrukcii, na ktorej pracujem. Prirodzenym sposobom sa vyhyba tazkostiam, na ktore narazaju pristupy, sustredene na konflikty medzi pravidlami. Navyse, identifikuje a riesi konflikty, nezaznamenatelne na urovni pravidiel. Pojde o predstavy a vysledky, ktore este neboli prezentovane na AIseminari; komunikujem o nich s Martinom Homolom a planujeme venovat im pripravovanu spolocnu pracu.

V utorok 11. 11. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Jana Sefranka

Abdukcia, defaulty, revizie

abstrakt
Prednaska bude zalozena na pracach Japoncov Inoue a Sakama, venovanych teorii revizii baz znalosti (reprezentovanych logickymi programami), zalozenej na abdukcii: reviziu mozno realizovat pomocou isteho druhu abdukcie. V porovnani s klasickou abdukciou a klasickym ponatim revizii logickych programov ide o vseobecnejsi pristup.

V utorok 18. 11. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Ing. Richarda Balogha z Katedry automatizĂĄcie a regulĂĄcie FEI TU

RoboCup 2003 (Sprava z majstrovstiev sveta v robotickom futbale)

Co je to vlastne futbal robotov? Strucny prehlad pravidiel a sutaznych kategorii. Videoukazky a fotografie z niektorych zapasov. Z historie a sucasnosti. Futbal na Slovensku a v blizkom okoli. Technicke vybavenie robotov a sutaziacich.

V utorok 25. 11. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska Dusana Zervana (Trencianska univerzita)

Navrh riadiaceho systemu kognitivneho robota

abstrakt

Prezentacia sa zaobera riadiacim systemom jednoducheho mobilneho autonomneho robota - prieskumnika. Opisuje sposoby vyhladavania optimalnej cesty v stromovej strukture a v labyrinte, mapovanie labyrintu, optimalizaciu pohybu. Nakoniec su rozobrate prakticke nedostatky navrhnuteho systemu.

V utorok 2. 12. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe su prednasky Petra Janosika a Dusana Gullera

Peter Janosik (Trencianska univerzita)

Navrh motorickeho a senzoroveho systemu kognitivneho robota

abstrakt

Praca prezentuje navrh jednoducheho robotickeho prieskumneho systemu s dvojprocesorovym riadiacim systemom a senzorovym systemom na baze ultrazvukovych echo-lokatorov. Motoricky system je zalozeny na pouziti dvoch krokovych motorov, ktore pohanaju hnacie kolesa.

Dudan Guller: Rule-Based Programming

abstrakt

System CLIPS sa tradicne povazuje za prostredie na vyvoj expertnych systemov. Avsak CLIPS sa da chapat aj ako univerzalny rule-based jazyk. Na seminari si ukazeme zakladne programatorske techniky, pomocou ktorych sa da zvladnut programovanie od jednoduchych az po zlozitejsie ulohy. V tomto svetle clipsovske data-driven programy predstavuju rovnocenny protipol napr. k rozsirenejsim prologovskym goal-driven programom.

V utorok 27. 1. 2004 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe su prezentacie pripravovanych diplomoviek z umelej inteligencie (1. cast):

1. Martin Lang: Abdukcia bez predpokladu konzistentnosti teorie v pozadi 2. Vladimir Wiedermann: The evolution of learning mechanisms supporting symbolic communication. Critical reimplementation with the emphasis on proper time scaling 3. Tomas Potok: Asistovane navrhovanie pocitacovych sieti 4. Martin Homola: Comparison of the semantics for multidimensional dynamic logic programming 5. Marian Hromiak: Opticke rozpoznavanie fontov 6. Ondrej Seman: Rozpoznavanie reci 7. Jozef Siska: Refined semantics for multidimensional dynamic logic programming 8. Michal Hitka: Prepajanie informacnych systemov v cestovnom ruchu

Kazdy student ma k dispozicii 20 minut; ocakava sa iba kratka diskusia ku kazdej prezentacii (cca 5 minut); prestavka po 4. prezentacii.

Stranky diplomantov su dostupne z http://www.ii.fmph.uniba.sk/dipl/2004.html

V utorok 9. 12. 2003 o 14.00 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude zaverecny (pre ZS 2003) seminar z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Na programe je prednaska doc. Vladimira Cerneho

Energia, entropia, informacia a inteligencia

abstrakt

Na seminari sa pokusim na jednoduchych Feynamanovych prikladoch demonstrovat vztahy medzi energiou, entropiou a informaciou a pridam nejake nedokoncene spekulacie o vztahu toho vsetkeho k inteligencii. Bude to viac esej nez seriozny odborny referat.

V utorok 3. 2. 2003 v poslucharni I, Matematicky pavilom MFFUK bude dalsi zo seminarov z umelej inteligencie a neuronovych sieti.

Zaciatok vynimocne o 13:30.

Na programe je druha cast prezentacii pripravovanych dipolomoviek z umelej inteligencie.

1. Tomas Nalevajko: Quantum Entanglement Measures 2. Michal Kyselica: Porovnanie schopnosti kolonii reaktivnych agentov rozneho typu 3. Peter Kozej: Kognicia bez mentalnych procesov 4. Stanislav Gardon: Vnutorna dynamika impulznych neuronovych sieti 5. Maria Sarkanova: Pouzitie evolucnych algoritmov v interierovom dizajne 6. Bohuslav Krivosik: Temporalne usudzovanie v expertnom systeme 7. Jan Kmet: Synteza reci v slovenskom jazyku 8. Jan Senko: Jazyk EVOLP a jeho vztah k akcnym jazykom 9. Jana Lachova

Na jednu prezentaciu je 20 minut + cca 5 minut na diskusiu. Prestavka po 4. prezentacii.