Holbach, p. h.: systeme de la nature (1770) l1149

Holbach, P. H.: Systeme de la nature, ou, des lois du monde physique et du monde moral. London (vlastne Amsterdam), 1770. L1149

- hlavné dielo P. H. Holbacha sústreďujuce sa na dôsledne materialistický výklad človeka, ktorý má slúžiť na nové založenie morálky. Spis zároveň predstavuje hlavné dielo francuzskej ateistikej morálnej filozofie ( etiky) obdobia osvietenstva.

Príroda pozostáva zo sebastvorenej, konštantnej a večnej sumy hmoty a pohybu prípadne energie. Každá vec je zložená z hmoty a pohybu a neustále sa mení. Aj človek je takouto vecou, a preto bezozvyšku podlieha fyzikálno- -mechanickým zákonitostiam. Princípom zotrvačnosti, príťažlivosti a odpudivosti zodpovedá v emocionálnom živote človeka sebaláska, láska a nenávisť. Človeka možno koniec koncov pochopiť stroj bez duše, ktorého všetky duchovné schopnosti možno odvodiť zo zmyslovych pocitov a ktorého smrť možno chápať ako začiatok prerozdelenia materiálnych čiastočiek, ktoré ho doposiaľ tvorili.

Najvyšším cieľom človeka je úspech v uspokojovaní jeho potrieb, čo sa môže stať iba v spoločnosti. Toto blaho jednotlivca v rámci blaha spoločnosti majú podporovať pravidlá morálky, pričom optimálne spolužitie má zabezpečovať štát na základe empirického poznania sociálnych potrieb.

Hlavným zdrojom utrpenie ľudstva sú náboženstvá, ktoré ľuďom predkladajú falošné predstavy o cieli a šťastí na základe idey existencie istého božstva. Preto predpokladom každej opravdivej morálky je ateizmus.