Kuzánsky, m.:de docta ignorantia (1440) l1211

Kuzánsky, M.: De docta ignorantia (O učenej nevedmosti), 1440 L1211

- najvýznamnejšie dielo Mikuláša Kuzánskeho, podávajúce jeho filozofický systém, ktorý je originálnou syntézou rôznych prúdov stredovekej filozofie, s výraznými prvkami novoplatonizmu, ale zároveň v sebe obsahuje aj nové renesančné pohľady na svet. Boha stotožňuje Mikuláš v panteistickom duchu s nekonečnom pritomným vo všetkých veciach, práve tak, ako tieto veci sú pritomné v ňom. V tomto nekonečne splývajú všetky protiklady ( coincidentia oppositorum), toto nekonečno je poznateľné, ale len takým myslením, ktoré dialekticky prekračuje celú protikladnosť a poznáva za ňou nekonečnú jednotu. Mikulášov filosofický systém mal značný vplyv na rad smerov renesančnej filozofie a neskoršej filozofie ( L264;437).