|
FILIT Obsah Chronológia Registre Diskusia Správa Anotácie |
Montaigne, m.: eseje (1595) l382Montaigne, M.: Eseje (1595, tretie, definitívne vydanie) L382
1. vyd. Bordeaux 1580 obsahovalo I. a II. knihu.
Montaignove Eseje zachytávajú tri redakčné etapy. Montaigne začal zbieraním zaujímavých historiek z dejín, z čítania antickej alebo novej literatúry, dopľňal ich vlastnými skúsenosťami sudcu, vojaka, správcu obce, otca rodiny i štúdiom seba samého. Podroboval skúške (essai) a preveroval úvahy a myšlienky, ktoré mu schádzali na myseľ. Eseje narstali bez zámerného kompozičného poriadku; autor prerušuje sled myšlienok, necháva sa asociáciou odvádzať inde, nadpisy kapitol často nezodpovedajú obsahu, Montaigne sa rozrozpráva o všetkom možnom. Eseje nezodpovedajú ucelenému myšlienkovému systému. Možno však rekonštruovať Montaignov myšlienkový vývoj. Najprv sa vysporiadaval s problematikou smrti a strachu z nej, utiekajúc sa k učeniu antických stoikov. Potom prechádzal krízou skepticizmu, pokiaľ ide o naše rozumové a zmyslové poznanie. Krízu skepticizmu dokladá najdlhšia esej Apológia Raymonda Sebonda. Sú tu uvedené všetky dôvody proti vedeniu a viere. Vyníma sa kresťanská viera. U Montaigna však nad pyrrhonizmom zvíťazí realistická svetská múdrosť, dpvera v prirodu a v schopnosť riadiť sa v živote praktickým rozumom.Preto uprostred občianskych vojen zostáva verný náboženským, politickým a morálnym tradíciám, umiera (aspoň formálne) ako katolík a prívrženec dedičnej monarchie. To, že sa vo svojich úvahách zaoberá toľko sám sebou, vysvetľuje tým, že hľadá poznanie človeka vôbec; každý z nás "má v sebe celú formu ľudského údelu". Významná je kapitola o vychove detí (I. kn.): Montaigne kladie dôraz nie na pamäť, ale na vychovu úsudku, a to skúsenosťami so styku s ľuďmi a poznaním sveta a čítaním historikov a moralistov, a na otužovanie tela. Montaignov sloh je len zdanlivo spontánny. Eseje mali prenikavý vplyv, v XVIII. st. vyvužívali ich skeptickú argumentáciu v prospech osvietenských bojov ( L267;463).
|