• informovat o vyskume a inych odbornych zaujmoch
  • ucitelov
  • studentov
  umelej inteligencie z nasho prostredia
• a jeho blizkeho okolia,
• informovat o aktualnych vyskumoch v umelej inteligencii vo svete,
• aj o vyskumoch v pribuznych odboroch
• alebo odboroch so vseobecnym intelektualnym dosahom

seminar sa kona iba vtedy, ked pride e-mailove oznamenie o jeho konani; tieto oznamenia moze dostavat kazdy, ak:

posle na adresu:

ai-list-request@ii.fmph.uniba.sk

mail s nasledovnym obsahom (textom spravy)

subscribe

odhlasit sa mozno, ak textom spravy je: unsubscribe

Seminare LS 2009

Historia AI seminarov:

abstrakt
Siete maleho sveta su grafy, ktore interpoluju medzi usporiadanostou a nahodnostou. Z toho vyplyvaju ich zvlastne vlastnosti, najkratsia priemerna vzdialenost medzi dvoma nahodne zvolenymi uzlami (podobna vzdialenosti v nahodnom grafe) a vysoka klasterizacia uzlov (podobna klasterizacii v usporiadanych grafoch). Tieto vlastnosti z nich robia vhodnych kandidatov na modelovanie niektorych realnych sieti ako su napr, komunikacne siete, socialne siete, world wide web a podobne. V nedavnej dobe boli urobene pokusy modelovat pomocou sieti maleho sveta aj vlastnosti ludskeho jazyka. Dva rozne pohlady na jazyk ako siet, ci graf, "kontextovy" pohlad a polohovy pohlad ukazuju, ze ludsky jazyk mozno ma vlastnosti siete maleho sveta.

abstrakt
Pocitace na rozdiel od cloveka zvycajne nie su schopne zefektivnit riesenie problemov na zaklade skusenosti z riesenia. Toto prirodzene vedie k nizsej flexibilite a efektivite algoritmov, na ukor zdlhaveho ladenia a testovania parametrov. Mnozstvo pristupov k tejto problematike bolo vyvinutych za poslednych 30 rokov. Chcem prezentovat niekolko zaujimavych principov aplikovanych v hlavne teoretickych pracach ako Levin Search a Hutter Search, ale aj praktickejsie zamerane ako Optimal Ordered Problem Solver a COMPOSER. Nakoniec chcem prezentovat svoj vyskum v danej oblasti tykajuci sa optimalnej adaptivnej kombinacie roznych riesiacich algoritmov.

abstrakt
Podla clanku: Stanley & Miikkulainen: Evolving Neural Networks through Augmenting Topologies. Neuronove siete (s perceptronmi) sa zvycajne ucia pomocou Backpropagation algoritmu. Je ich vsak tiez mozne ucit aj pomocou evolucnych algoritmov, pripadne oba pristupy skombinovat. V spomenutom clanku je priblizeny zaujimavy pristup, ako vyuzit evolucny algoritmus nielen na nastavovanie vah prepojeni ale aj na vytvaranie co najvhodnejsej topologie siete pocas vyvoja.

abstrakt
Informacna paradigma biologie (organizmy ako zariadenia procesujuce informaciu ulozenu v genoch) sa otriasa: clovek ma menej genov ako rastliny, mozno ich ma iba dvakrat viac ako ovocna muska a styrikrat viac ako pekarska kvasinka. Prehodnocovanie konceptu molekularnej informacie v biologii je vyzvou pre nove premyslenie konceptu informacie vo vseobecnosti. Informacia je relativnym pojmom, zavislym ako na objekte, tak subjekte. Jej kvalita i kvantita je urcena predbeznymi znalostami, ktore ma subjekt. Procesovanie informacie v organizmoch spociva v jednoduchych aktoch jedno- alebo niekolkobitovych spusatni aktivit, ktore su vyjadrenim predbeznych, evolucne ziskanych znalosti, ulozenych do struktur organizmov. Dnesnu situaciu ludstva necharakterizuje nadbytok informacii, ale zaplava dat. Az spravne formulovana otazka premiena data na informaciu.
http://www.fns.uniba.sk/~kbi/kovlab/lkprof.htm

abstrakt
Modifikacie nemonotonnych baz znalosti sa daju studovat v ramci paradigmy dynamickeho logickeho programovania. Na prednaske bude prezentovany sucasny stav mojho pristupu k teme, ktory sa lisi od standardneho tym, ze okrem konfliktov pravidiel berie do uvahy aj konflikty (nemonotonnych) predpokladov a konflikty medzi zavislostami na predpokladoch. Riesenie konfliktov medzi zavislostami je zalozene na explicitne sformulovanej teorii zavislosti. Cast prednasky bude zalozena na clanku Semantic considerations on rejection, ktory bol akceptovany pre NMR2004.

abstrakt
V knihe je prezentovany netradicny pohlad na kategorie a mysel (myslenie); Lakoff sa opiera o empiricke vyskumy, ukazujuce, ze tradicny objektivizmus pri pohlade na kategorie, na konceptualny system, vyzaduje modifikaciu jeho poziciu mozno zhruba zhrnut takto - myslenie je imaginativne: pojmy, ktore nie su priamo zakotvene v skusenosti vyuzivaju (aj) metaforu, metonymiu a imaginaciu - v mysleni su vyrazne celostne (gestalt) crty - pojmy netvorime iba kompoziciou z elementov; myslenie zavisi na celkovej strukture konceptualneho systemu predklada teoriu kognitivnych modelov, ktorej cielom je poskytnut pohlad na kategorizaciu, vyznamy a myslenie, ktory respektuje empiricke data o kategorizacii; knihu (nie velmi cerstvu, 1987 :-) mozno povazovat za jeden z vyznamnych impulzov pre vznik a pestovanie kognitivnej semantiky

abstrakt
V knihe je prezentovany netradicny pohlad na kategorie a mysel (myslenie); Lakoff sa opiera o empiricke vyskumy, ukazujuce, ze tradicny objektivizmus pri pohlade na kategorie, na konceptualny system, vyzaduje modifikaciu jeho poziciu mozno zhruba zhrnut takto - myslenie je imaginativne: pojmy, ktore nie su priamo zakotvene v skusenosti vyuzivaju (aj) metaforu, metonymiu a imaginaciu - v mysleni su vyrazne celostne (gestalt) crty - pojmy netvorime iba kompoziciou z elementov; myslenie zavisi na celkovej strukture konceptualneho systemu predklada teoriu kognitivnych modelov, ktorej cielom je poskytnut pohlad na kategorizaciu, vyznamy a myslenie, ktory respektuje empiricke data o kategorizacii; knihu (nie velmi cerstvu, 1987 :-) mozno povazovat za jeden z vyznamnych impulzov pre vznik a pestovanie kognitivnej semantiky

abstrakt
Pocitacove modely komunikacie casto pouzivaju zjednodusenie, ze temy komunikacie - "vyznamy", su vopred dane abstraktne entity spolocne pre vsetkych ucastnikov komunikacie. Prednaska predstavi model, v ktorom si kazdy agent buduje reprezentaciu vyznamov sam a tieto sa pri komunikacii priamo neprenasaju. Napriek tomu agenty dokazu uspesne komunikovat vdaka pouzivaniu "vrodenych" ocakavani (learning biases) ako su ocakavanie celeho objektu, preferencia tvaru, taxonomicke ohranicenia a najma princip vzajomnej vylucnosti. Literatura: 1. Smith, A. D. M.: Evolving Communication through the Inference of Meaning. PhD thesis, Theoretical and Applied Linguistics, School of Philosophy, Psychology and Language Sciences, University of Edinburgh, 2003. 2. Markman, E.: Constraints on word learning: Speculations about their origins and domain specificity. In Gunnar, Maratsos (eds.): Modularity and constraints in language and cognition, Hillsdale, 1992.

abstrakt
LEGO Robolab ci Mindstorm je zamerane na konstrukciu jednoduchych robotov. Samo o sebe je Robolab hracka pre pedagogicke, nie vedecke ucely. Avsak vo vhodnej kombinacii s pridavnym softwarom a hardwarom je oblubenym prostriedkom aj vo vyskumnej sfere. Vyhodou je hlavne nizka cena a vysoka variabilita. Pre programtora je neocenitelne, ze ho zbavuje konstrukterskej a ciastocne aj elektrikarskej prace. Hoci orginalne je tzv. LEGO brick postaveny na specifickom kompilatore, existuju aj ine volne dostupne softwary, ktore umoznuju programovat LEGO brick v C++ (Brickos) a Jave (Lejos). Navyse povodny koncept autonomneho systemu je mozne rozsirit na system komunikujuci s PC, vdaka comu je mozne pridat i netrivialne senzory ako je bezdrotova kamera. Prednaska bude spojena s praktickou ukazkou programovania.

abstrakt
Virtualna realita v internete sa stava pomaly skutocnostou aj ked vizie sa plnia pomalsie ako s predpokladalo. Jeden z dovodov su normy. V sucasnosti existuje viac standardov pre tvorbu a sprostredkovanie "3D obsahu" cez internet - otvorene normy ako VRML alebo vlastne firemne riesenia. Prednaska bude sumarizovat existujuce systemy, existujuce a potencialne aplikacie Web3D.

abstrakt
Holografická distribuovana reprezentacia je zalozena na vhodnom kodovani strukturovanej informnacie pomocou n-rozmenrnych konceptualnych vektorov, ktorych elementy sú nahodne generovane s normalnou distribuciou N(0,1/n). Existujuce aplikacie tohto pristupu studuuju rozne modely asociacnej pamati, ktore vyuzivaju binarnu algebraicku operaciu konvolucie medzi vektormi. Podobnost jednotlivych konceptov je vyjadrena pomocou skalarneho sucinu (prekryvu) ich distribuovanych vektorovych reprezentacii. V prednaske popiseme rozne modely inferencnych deduktivnych procesov. Pouzita metoda moze byt taktiez aplikovana k modelovaniu procesov induktivneho zovseobecnenia.

abstrakt
Na uvod prednasky spomeniem bezne pristupy k prepajaniu informacnych systemov v cestovnom ruchu, na co nadviaze kratky popis niekolkych iniciativ v tejto oblasti vyuzivajucich ontologie. Budu zmienene vyhody pouzitia ontologii a blizsie bude popisany projekt Harmonise, ktory sa zameriava na preklad dokumentov medzi roznymyi XML schemami za pomoci ontologii. Na zaver bude predstavena moja diplomova praca a bude uvedena do kontextu ostatnych spomenutych rieseni.

1. Tomas Nalevajko: Quantum Entanglement Measures
2. Michal Kyselica: Porovnanie schopnosti kolonii reaktivnych agentov rozneho typu
3. Peter Kozej: Kognicia bez mentalnych procesov
4. Stanislav Gardon: Vnutorna dynamika impulznych neuronovych sieti
5. Maria Sarkanova: Pouzitie evolucnych algoritmov v interierovom dizajne
6. Bohuslav Krivosik: Temporalne usudzovanie v expertnom systeme
7. Jan Kmet: Synteza reci v slovenskom jazyku
8. Jan Senko: Jazyk EVOLP a jeho vztah k akcnym jazykom
9. Jana Lachova